Mahónia plazivá, (Mahonia repens, syn: Berberis amplectens, Berberis aquifolium var. repens, Berberis pumila, Berberis sonnei, Mahonia amplectens, Mahonia pumila, Mahonia sonnei, Odostemon pumilus, Odostemon repens), (Berberidaceae – dráčovité), en: Creeping mahonia, Creeping grape holly, Creeping barberry
Charakteristika
Mahónia plazivá je vždyzelená hustá drevina, dorastajúca do výšky 20 – 60 cm. Jej vzrast býva viac do šírky ako do výšky, ale nerozrastá sa nekontrolovane. Jej šírka môže dosiahnuť 1 – 2 m. Má pomerne dekoratívne tuhé, kožovité, tmavozelené, občas hnedočervené listy, ktoré majú na okrajoch pichliačovité výrastky. Listy sú nepárno perovito zložené a sú skôr matné, ak ich porovnáme s listami mahónie cezmínolistej.
Kvitne na jar. Kvety sa tvoria vo väčších vzpriamených strapcoch na vrcholkoch minuloročných výhonkov. Majú výraznú sírovožltú farbu. Plody sú dužinaté tmavomodré bobule, ktoré dozrievajú v júni a júli. Z ich šťavy sa pripravovalo „víno“ alebo sa táto šťava používala na dofarbovanie pravých červených vín alebo marmelád.
Mahónia plazivá pochádza zo Severnej Ameriky. Pomenovanie dostala na počesť významného amerického záhradníka írskeho pôvodu Bernarda M’Mahona, ktorý žil v rokoch 1775 až 1816.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami a po okolí ich roznášajú aj vtáčiky. Semená pred výsevom potrebujú prejsť obdobím chladu, tzv. stratifikáciou. Klíčivosť si udržia cca 4 roky. Mahónia plazivá tvorí výmladky, preto sa môže v obmedzenom rozsahu rozmnožovať delením. Tiež použiteľný spôsob je tzv. potápanie. Záhradné pomôcky a doplnky si vyberiete tu.
Ako pestovať mahóniu plazivú
Umiestnenie
Vyhovuje jej tienisté a polotienisté prostredie. Na slnečnom a veternom stanovišti by sa mohlo stať, že jej budú listy vysýchať a v zime omŕzať. Vytvoria sa šedohnedé škvrny, ktoré pokryjú značnú časť čepele listov. Ak sa tak stane, na jar ich odstráňte.
Zemina
Vhodná je kyslá a mierne vlhká pôda, okolie rastliny sa oplatí pokryť mulčovacou kôrou.
Zálievka
Zalievať treba iba čerstvo presadenú rastlinu, alebo mahóniu pestovanú v nádobe. Zalieva sa len ku koreňom, nikdy nie na listy, kde by sme závlahou mohli vytvoriť podmienky pre hubovité choroby.
Kvitnutie
Kvitne skoro na jar od marca do mája.
Choroby a škodcovia
Na mahónii sa môže objaviť múčnatka z druhu Microsphaera berberidis. Najprv sa vytvoria šedobiele škvrny, ktoré sa za priaznivých podmienok zlievajú do súvislých povlakov. Pokiaľ je dlhšiu dobu veľmi nízka vzdušná vlhkosť, múčnatka môže samovoľne zaniknúť.
Nepekným príznakom ochorenia sú rôzne listové škvrnitosti. Pôvodcom bývajú hubové patogény, napr. Phyllosticta mahoniae, Ascochyta alebo Septoria mahoniae. Prenášajú sa vďaka vlhkému prostrediu v čase dažďov alebo pri postrekovej závlahe.
Hrdza na mahónii je ďalšou hubovou chorobou. Vytvára žltohnedé olemované škvrny, prenáša sa vetrom alebo hmyzom. Výhonky so silne napadnutými listami treba odstrániť a zlikvidovať. Nožnice na strihanie konárov si vyberiete tu.
Na koreňoch sa môže ojedinele vyskytnúť poškodenie koreňovými háďatkami.
Využitie
Je to okrasný krík. Uplatňuje sa ako solitér a vďaka nízkemu a pomalému rastu je vhodný napríklad aj do skalky. Využíva sa ako pôdopokryvná rastlina prevažne vo výsadbách popod stromy a vyššie kríky. Vždyzelené pevné listy mahónie bývajú súčasťou kytíc, vencov, vianočnej prípadne aj smútočnej výzdoby.
Príbuzné druhy
Uvádza sa, že z celkového počtu asi 90 známych druhov mahónií, 58 pochádza z Ázie a zostávajúce sú pôvodom z Ameriky.
Medzi najznámejšie druhy patrí Mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). Je to vždyzelený ker s ostnatými listami dorastajúci do výšky 1 m, nenáročný a otužilý. Má lesklé, tvrdé a voskové listy. Od mahónie plazivej sa odlišuje len výškou vzrastu a väčšou lesklosťou listov, inak sú veľmi podobné a kým sú menšie, môže dôjsť aj k ich zámene. Jej kvety sú okrúhle a žlté, rastú v tesných strapcoch. Bobule sú tmavomodré a tiež rastú v strapcoch, ktoré visia pod listami rastliny.
Mahónia prostredná (Mahonia x media) je vždyzelená drevina dorastajúca do výšky 1 – 2 m.
Mahónia bealova (Mahonia bealii) je pôvodom z Číny a je vyššia ako mahónia cezmínolistá. Listy má 30-40 cm dlhé, tuhé, modrozelené, tŕnité. Kvety sú svetložlté a voňajú ako konvalinky.
