Štiav štítnatý, Šťaveľ, (Rumex scutatus, syn. Acetosa scutata), (Polygonaceae – stavikrvovité / pohánkovité), cz: Šťovík, en: Buckler-leaved sorrel, French sorrel
Charakteristika
Štiav štítnatý je nízko rastúca trvalá bylina s plazivými odnožami. Je mrazuvzdorný a dorastá do výšky 10 – 50 cm. Vytvára husté vankúšovité porasty bledozelených až modrozelených listov. Má vystúpavé nevetvené stonky a postranné odnože, ktoré sú sterilné. Listy vyrastajú na dlhých stopkách a ich tvar je značne premenlivý. Niektoré sú trojuholníkovité, iné sú okrúhlo srdcovité, alebo oválne, na báze vytvárajú laloky, alebo aj nie a mnohé pripomínajú štíty, ako naznačuje prímenie v názve. Kvety sa tvoria na dlhej rozvetvenej stonke v riedkym súkvetiach. Sú tmavoružovej farby. Plody sú nažky.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami, z ktorých si môžete predpestovať priesady alebo ich môžete na jar (v apríli) vysiať priamo na záhon asi do hĺbky 1 cm. Vyklíčia rýchlo, ak sú nahusto, tak ich pretrieďte. Ideálny rozostup medzi rastlinami je cca 15 – 25 cm. Počas vegetačného obdobia si môžete štiav rozmnožiť delením. Odporúča sa rastlinu rozdeľovať cca každých 5 rokov. Pomôcky pri pestovaní a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Výskyt
Rastlina je udomácnená v horských oblastiach západnej, strednej až juhovýchodnej Európy aj juhozápadnej Ázie. Vo voľnej prírode rastie na kamenistých stráňach, v opustených lomoch, popri skalách a v štrku, na neudržiavanom murive v okolí starých hradov a zrúcanín. Pestuje sa v záhradách pre možné kulinárske využitie.
Ako pestovať štiav
Umiestnenie
Vyhovuje mu polotienisté vlhkejšie stanovište. Darí sa mu pod korunami stromov a kríkov a znesie aj slnko. Ak chcete získať čo najkvalitnejšie listy, pestujte rastliny v polotieni, za stáleho priameho slnečného žiarenia bývajú listy menej šťavnaté.
Zemina
Štiav je nenáročný a bude rásť na väčšine pôd, ktoré je potrebné istý čas po výsadbe udržiavať vlhké. Ideálne sú vlhké stredne úrodné a priepustné pôdy. Znesie aj ťažšie pôdy a pH pôdy nie je rozhodujúca (môže byť kyslá, neutrálna aj zásaditá).
Zálievka
Obľubuje polotienisté vlhkejšie miesta, v takomto prostredí si vystačí bez zásahu zvonka, doprajte mu vlahu len krátko po výsadbe. Staršie, zapojené rastliny tolerujú sucho.
Kvitnutie
Hlavné obdobie kvitnutia je v máji a júni. Ak pestujete štiav pre listy, kvetné výhonky zaštipávajte hneď ako sa objavia.
Využitie
Pestuje sa ako rastlina vhodná na použitie v kuchyni. Mladé lístky majú jemnejšiu chuť, ktorá sa s vekom zintenzívňuje. Chuť je kyslá, jemne horká, okorenená citrónovou stopou. Čerstvé listy sa pridávajú do zelených miešaných šalátov (ako bylinka na dochutenie) a využiť sa dajú aj v rôznych iných jedlách vrátane polievok (francúzska šťaveľová polievka), omeliet alebo kyslých omáčok. Varením výrazná chuť ustupuje. Skvelé pomôcky do kuchyne môžete nájsť tu. Výrazná kyslá chuť štiavu je spôsobená kyselinou šťaveľovou, ktorá by nemala byť konzumovaná vo veľkom množstve. Štiav môže obsahovať pomerne vysoké hladiny tejto kyseliny.
Občasná konzumácia v malom množstve je bezpečná. Listy by sa nemali jesť vo veľkom množstve, pretože kyselina šťaveľová môže blokovať vstrebávanie iných živín z potravín, najmä vápnika a tým spôsobovať nedostatok minerálov v organizme. Varením sa obsah kyseliny šťaveľovej zníži. Ľudia so sklonom k reumatizmu, artritíde, dne, obličkovým kameňom alebo prekysleniu by mali zvážiť konzumáciu šťaveľa, aby sa im nezhoršil zdravotný stav. Kyselinu šťaveľovú obsahuje aj kyslička obyčajná.
