Asparágus lekársky, špargľa, (Asparagus officinalis), (Asparagaceae – asparágovité), cz: Chřest lékařský, en: Garden asparagus
Charakteristika
Asparágus lekársky je 50 až 150 cm vysoká trváca dvojdomá mrazuvzdorná bylina. Má vetvenú stonku s vetvami vyrastajúcimi do strán. Má len šupinovité lístky, z pazúch ktorých vyrastajú vo zväzkoch čiarkovité fylokladiá. Fylokladiá sú sploštené bočné konáriky, ktoré pripomínajú čiarkovité listy, no nie sú to listy. Aj kvety vyrastajú v pazuchách listov sú belavej, prípadne žltozelenej farby a majú zvonkovitú korunu. Plody sú červené bobule, ktoré sú pre človeka jedovaté.
Asparágus lekársky, alebo špargľa sa zvykne pestovať v miernom podnebnom pásme pre mladé dužinaté stonkové výhonky, ktoré sú kulinárskou pochúťkou jarnej sezóny. Pôvodne je to euroázijský druh, ktorý rastie na sprašových, piesočnatých aj skalnatých stepiach, v riedkych kriačinách a dubinách v nížinách a pahorkatinách.
Rozmnožovanie a výsadba
Rozmnožuje sa semenami. Vysejte ich v priebehu marca až apríla do kvetináča, pareniska alebo na výsevný záhon. Pareniská a fóliovníky si vyberiete tu. Prvý zber mladých stoniek sa robí až 3. rok od výsevu. Mladé sadenice pestované zo semien v hrantíku či kvetináči sa vysádzajú na záhon na jeseň. Mladé stonkové výhonky sa objavujú na jar, keď teplota pôdy stúpne nad 10 °C. Záhony by mali byť od seba cca 50 cm. Do pôdy vyhĺbte zhruba 25 cm hlbokú brázdu a korene špargle rozložte do brázdy cca 40 cm od seba. Prikryte záhradnou kyprou zeminou zmiešanou s humusom. Na jednom stanovišti vydrží 15 – 20 rokov.
Ako pestovať špargľu
Umiestnenie
Asparágus vysádzajte na slnečné stanovište. Pomôcky a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Zemina
Vhodná je ľahká kyprá piesočnatá pôda obohatená humusom. Na pestovanie sa nehodí ťažká pôda zadržiavajúca vodu.
Hnojenie
Hnojiť môžete univerzálnym viaczložkovým hnojivom alebo dobre vyzretým kompostom a rohovou múčkou. Nevhodné sú draselné hnojivá.
Zálievka
Mladé rastliny pravidelne zalievajte. Neskôr asparágus znáša sucho veľmi dobre. Naopak, vadí mu premokrenie.
Kvitnutie
Kvitne od mája do júla.
Využitie v kuchyni
Špargľa sa predáva vo zväzkoch a zoženiete ju v 3 farebných variantoch – bielu, zelenú a fialovú. Výhonky špargle obsahujú vitamín C, E, provitamín A a vitamíny skupiny B, ďalej draslík, zinok a vlákninu. Spracujete si ju tak, že ju najskôr umyte, a potom od špičky až po koniec jemne ošúpte. Drevitú časť na spodku odrežte. Následne ju celú vložte do slanej vody a duste cca 15 minút. Takto upravenú špargľu položte na tanier a polejte rozpusteným maslom a podávajte so zemiakmi. Namiesto masla môžete použiť holandskú omáčku, prípadne nejakú inú. Špargľu môžete pridať na omeletu, alebo si z nej uvariť jemnú krémovú polievku. Neodporúča sa špargľu druhý krát zohrievať.
Zaujímavosťou je, že konzumácia špargle spôsobuje silný a nepríjemný zápach moču.
Liečivé účinky
Liečebne sa využívajú korene, podzemky a mladé výhonky (Radix, Rhizoma asparagi, Turio asparagi recens). Korene a podzemky sa zberajú na jar (v marci, apríli) alebo na jeseň (v októbri, novembri), výhonky v apríli. Materiál sa suší bežným spôsobom.
Medzi najdôležitejšie látky obsiahnuté v špargli patrí aminokyselina asparagín, saponíny, kumarín, karotén a iné. Odvar z podzemkov sa používa ako silný močopudný prostriedok pri ochoreniach obličiek, pečene, močového mechúra (močové kamene, zápaly mechúra) a srdca (tachykardia). Využitie nachádza aj vo veterinárnej medicíne.
Pridaj komentár