Granátovník púnsky, (Punica granatum),( Lythraceae – vrbicovité), cz: Marhaník granátový, Granátovník obecný, en: Pomegranate
Charakteristika
Granátovník púnsky je dekoratívny strom nižšieho vzrastu, ktorý je rozšírený v Stredomorí. Pôvodne bol endemitom z ostrova pri pobreží Somálska, odkiaľ ho ľudia rozšírili do iných oblastí. U nás sa prevažne pestuje v nádobách, pretože je to subtropická rastlina, ktorej nevyhovujú naše zimy. Uvádza sa pri ňom mrazuvzdornosť do mínus 15°C, avšak kmeň stromu treba na zimu zakrývať netkanou textíliou, čečinou alebo jutovou vrecovinou. Od mája tvorí granátovník lievikovité, výrazne červené kvety, ktoré dosahujú veľkosť 4 až 5 cm. Od augusta z nich dozrievajú šťavnaté červené plody – granátové jablká. Granátové jablko je veľká bobuľa s netradičným vnútorným zložením z malých bobulí plných chutnej sladkokyslej šťavy, ktorých môže byť v jednom plode aj 600 kusov. Obsahujú vitamíny, draslík a železo.
Rozmnožovanie
Granátovník môžeme množiť semenami (generatívne). Pri šľachtených odrodách však nie je záruka, že dcérske rastliny budú mať rovnaké vlastnosti ako rodičia. Pred výsevom by mali semená prejsť stratifikáciou pri nízkej teplote počas 4 – 5 týždňov. Vysievajú sa na jar, klíčia pri teplote cca 20-25°C. Semenáče veľkoplodých odrôd začínajú rodiť v 6. až 7. roku, zakrpatené odrody (Punica granatum var. nana) zakvitnú a rodia už v 3. roku po výseve. Pomôcky pri pestovaní a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Pri vegetatívnom množení odrezkami odoberte 20 cm dlhé jednoročné drevnaté výhonky, ktorým odstránite spodné listy a zapichnete ich do rašelinovo-pieskového substrátu do zatieneného pareniska.
Granátové jablko sa dá rozmnožiť aj potápaním alebo oddelením tzv. výmladkov či odkopkov, ktoré už majú korene.
Semenáče zo semien z kupovaných plodov niekedy vôbec nerodia, alebo rodia až po veľmi dlhom čase.
Galéria:
Ako pestovať granátovník
Umiestnenie
Obľubuje suché slnečné a chránené stanovište s výhrevnou pôdou, dobre znáša aj vysoké teploty. Ideálna je preň stredomorská klíma, čiže horúce letá a mierne zimy.
Zemina
Vyhovuje mu ľahšia, dobre priepustná zemina, neutrálna až slabo zásaditá a s primeranou zásobou humusu.
Zálievka
Vhodná je mierna až stredná zálievka. Vlhké prostredie negatívne ovplyvňuje vývoj plodov, ktoré potom často praskajú.
Kvitnutie a plody
Kvitne celé leto červenými kvetmi, trochu pripomínajúcimi fuchsiu. Z niektorých kvetov koncom jesene/ začiatkom zimy dozrievajú granátové jablká. Na dozretie plodov je nevyhnutná dlhá a teplá jeseň, podobne ako je to pri hrozne, alebo fige. V chladnejších oblastiach ovocie nedozreje.
Strihanie
Granátovník môže dorásť do výšky 2- 8 metrov, zväčša sa však strihom udržuje v nižších veľkostiach.
Strihanie sa robí v predjarí, zamerať sa treba na odstránenie zahusťujúcich a chorých konárov. Odstrániť treba aj koreňové výmladky, ak ich nepotrebujeme na rozmnožovanie, alebo ako náhradu za poškodenú nadzemnú časť kríka. Vykonať môžete aj výchovný alebo udržiavací rez, pri ktorom formujete stromček do želaného tvaru. Netreba sa báť, granátovník znáša rez veľmi dobre. Vhodné záhradné nožnice na strihanie konárov môžete nájsť tu.
V prípade, že vaším zámerom je dopestovať plody, tvarujte krík do kotlovej koruny, ako sa tvarujú napríklad marhule alebo broskyne. Základom sú 3 – 4 kostrové konáre rozložené na protiľahlé strany tak, aby si nezavadzali a boli dobre oslnené. Pri reze zachovajte krátke plodonosné čapíky, ktoré plodia 3 až 4 roky.
Pestovateľské tipy a starostlivosť
Granátovník sa u nás pestuje v nádobách, kvetináče si vyberiete tu.
Ideálny spôsob pestovania granátovníka je s vegetačným letnením, čiže letným umiestnením v záhrade, alebo na balkóne na slnečnom mieste a so zimným oddychom, keď rastline doprajeme aspoň 6 až 8 týždňov vegetačného pokoja, najlepšie pri teplote 6 °C. Vhodné bývajú priestory skleníkov alebo zimných záhrad. Bez vegetačného pokoja granátovník na jar zle pučí, neskoro kvitne a máva narušený rast. Pre rastlinu je prirodzené, že v zimnom období zhadzuje lístie. Vtedy je potrebné zredukovať zálievku na minimum.
