Kysličkovec rožkatý

Kysličkovec rožkatý, (Oxalis corniculata), (Oxalidaceae – kysličkovité), en: Creepig woodsorrel, cz: Šťavel růžkatý

Charakteristika

Kysličkovec rožkatý je jednoročná, dvojročná alebo aj viacročná bylina s hrubším nevetveným koreňom. Z neho vyrastajú obvykle vetvené zakrivené stonky, ktoré sú poliehavé a na koncoch vystúpavé. Zo stoniek, ktoré dorastajú aj do dĺžky 25 cm, vyrastajú trojpočetné listy na stopkách dlhých 2 – 8 cm. Jednotlivé lístky majú tvar srdca. Sú šedavozelenej farby, mladé lístky sú bledšie. Po obvode sú chĺpkaté aj listové stopky sú chĺpkaté.

Dlhostopkaté kvety vyrastajú v súkvetiach z pazúch listov. Súkvetia sú tvorené z 2 – 7 drobných zlatožltých päťpočetných kvietkov. Kvitnú od apríla do septembra, prípadne októbra. Opeľuje ich hmyz a sú považované za medonosné.

Plody sú päťhranné podlhovasté tobolky nesúce niekoľko špicatých výrastkov, pripomínajúcich rožky. Práve podľa nich dostal kysličkovec rožkatý svoje prímenie. Tobolky sú dlhé 1,2 – 2,5 cm, farbu majú zeleno šedastú a sú chlpaté. V čase zrelosti praskajú a semená z nich vypadávajú do okolia.

Rastlina dorastá do výšky iba 5 -12 cm, tvarom listov pripomína ďatelinu. Záhradníkmi je označovaná za burinu a pomerne rýchlo sa rozrastá.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa semenami (generatívne). Semená sú vystreľované z toboliek do priestoru na vzdialenosť niekoľko desiatok centimetrov. Na jednej rastline môže dozrieť aj niekoľko stoviek semien. Tie sú naviac roznášané vetrom, vodou aj živočíchmi. Klíčia počas celého vegetačného obdobia.

Rozmnožuje sa aj vegetatívne a to tak, že poliehavé stonky v mieste dotyku s pôdou zakoreňujú. V miernej zime dokáže rastlina prezimovať a hneď zjari – v apríli začína kvitnúť.

Výskyt

Kysličkovec rožkatý pochádza z tropických a subtropických oblastí Ázie a Afriky, odkiaľ sa preniesol najprv do Stredomoria a v súčasnosti je už rozšírený v Európe od Britských ostrovov po Ukrajinu a zdomácnel aj v Severnej Amerike. Vyskytuje sa viac v teplejších oblastiach, od nížin po pahorkatiny. Nachádza sa prevažne na miestach ovplyvňovaných človekom, ako sú záhrady, parky, skleníky, fóliovníky, skalky, rastie na pareniskách, medzi dlaždicami, popri cestách a chodníkoch. Vyhovujú mu humózne pôdy, suché až mierne vlhké, piesčité aj hlinité.

Považuje sa za burinu, ktorá sa v stredoeurópskych podmienkach vyskytuje len zriedkavo na ornej pôde. Rozširuje sa však v záhradách, kde sa šíri s pôdou a rastlinnou výsadbou. Pri vyplievaní často časť koreňa zostáva v zemi a opäť z neho vyrastá nová rastlina. Pomôcky pri pestovaní a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.

Príbuzné druhy

Medzi príbuzné druhy patria ozdobné kysličky u nás pestované ako črepníkové rastliny, ktoré nie sú mrazuvzdorné:

Kyslička štvorlistá (Oxalis Deppei alebo Oxalis tetraphylla) je jednou z najčastejšie pestovaných kysličiek pre okrasu. Je to nenáročná trvalka s podzemnými cibuľkovitými hľuzkami a zaujímavo sfarbenými listami. Jej domovinou sú tropické a subtropické oblasti Mexika.

Kyslička trojhranná (Oxalis triangularis) má výrazne fialové až purpurovo sfarbené listy trojuholníkového tvaru. Pestujú sa sa aj dvojfarebné, zeleno-fialové alebo tmavofialové druhy. Kvitne od mája do septembra a kvietky má biele. Vyžaduje rovnakú starostlivosť ako Oxalis tetraphylla.

Na našom území, rozšírený lesný druh je Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). Je to trváca bylina s plazivým, tenkým podzemkom, zakrivenou stonkou a zelenými listami. Rastie vo vlhkých tienistých lesoch a hájoch. Kvitne bielymi kvietkami, ktoré majú fialové žilky a rovnako ako listy rastú na dlhých tenkých stonkách.