Komonica lekárska, (Melilotus officinalis), (Fabaceae – bôbovité), cz: Komonice lékařská, en: Sweet yellow clover, Yellow melilot, Ribbed melilot, Common melilot
Charakteristika
Komonica lekárska je dvojročná bylina s vysokou hranatou rozvetvenou stonkou dorastajúcou do výšky až 150 cm. Listy sú trojpočetné, s dlhšou stopkou a rastú striedavo. Lístky sú podlhovasto vajcovité, oválne až okrúhle, horné lístky sú kopijovité. Okraje majú pílkované. 2 bočné lístky sú takmer sediace, koncový je zreteľne stopkatý. V pazuchách horných listov rastú strapce žltých stopkatých kvetov, ktoré majú typický tvar pre čeľaď bôbovitých. Sladko voňajú.
Plodom je šedohnedý struk s jedným až dvoma žltozelenými alebo červenohnedými semenami. Kvitne od mája do októbra. Usušená bylina má kumarínovú arómu, pripomínajúcu tabak.
Výskyt
Komonica lekárska je pôvodný euroázijský druh a rozšírená je takmer po celej Európe a Malej a Strednej Ázii. Druhotne osídlila aj porovnateľné klimatické oblasti Severnej a Južnej Ameriky, južnej Afriky a južnej Austrálie.
U nás sa vyskytuje skôr v nižších a teplejších oblastiach. Rastie na stráňach, pozdĺž ciest, na slnečných aj mierne zatienených lúkach, kamenistých miestach, železničných násypoch. Darí sa jej na suchých vápenitých pôdach.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami, ktoré majú na jar vysokú klíčivosť. Zistilo sa, že semená môžu pretrvávať v zemi niekoľko desaťročí a zostať pritom životaschopné. Doplnky do záhrady aj všeličo iné nájdete tu.
Využitie
Na liečebné účely sa zbiera horná časť kvitnúcich stoniek (Herba meliloti) v čase kvitnutia (jún – august) a pomaly sa suší prirodzeným teplom alebo v sušičkách pri teplote do 40°C. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu. Vňať obsahuje kumarín (asi 0,9%), melilotín (asi 0,2%), melilotosid, purínové deriváty, alantoín, kyselinu alantoínovú, melilotovú a močovú, triesloviny, glykozidy, flavonoidy a fytoncídy.
Kumarín a melilotín sa z rastliny uvoľnia až po vysušení. Pôsobia na hladké svaly tým, že tlmia ich činnosť. Pri dlhšom užívaní alebo užívaní vo vyšších dávkach môže komonica zapríčiniť bolesti hlavy, závraty, zvracanie, spavosť a ochrnutie, prípadne aj krvácanie, preto treba dávkovanie nastaviť veľmi opatrne.
Účinné látky sa využívajú aj pri chronickom bronchiálnom katare, pri vysokom krvnom tlaku (spôsobenom špeciálne prechodom), pri kŕčoch v malej panve, pri črevnej kolike aj ako prostriedok proti nespavosti.
Z komonice sa extrahuje, prípadne sa extrahoval dikumarol, ktorý sa získaval z pokazeného sena. Kumarín sa premieňa na dikumarol, keď rastlina plesnivie. Ide o silný antikoagulačný toxín, používaný na spomalenie zrážanlivosti krvi a pri prevencii a liečení trombózy a následnej embólie.
Komonicové obklady a masti sa používajú na zápaly žíl a pri lymfatických opuchoch, artritíde a reumatizme, alebo sa vňať pridáva do kúpeľov proti vredovým chorobám a hemoroidom. Vnútorne sa užíva vo forme čaju (ideálne v zmesiach s inými bylinkami) alebo ako vínny macerát. Nesmú ju užívať osoby trpiace poruchou zrážanlivosti krvi.
Okrem liečebného využitia sa sušená vňať zvykne používať ako prostriedok proti moliam, alebo ako aróma do tabaku. Niekedy sa pestuje ako medonosná rastlina alebo tiež na krmivo pre kone.
Príbuzný druh
Komonica biela (Melilotus albus) je veľmi podobná komonici lekárskej. Je to vzpriamená, vysoká a rozvetvená jedno alebo dvojročná bylina s tým rozdielom, že jej kvety sú biele. Zvyčajne sa vyskytuje na mierne vlhkejších stanovištiach a väčšinou kvitne asi o 2–4 týždne neskôr ako komonica lekárska. Všetky druhy komoníc sú pokladané za mierne jedovaté.
