Lekno biele

Lekno biele, (Nymphaea alba), (Nymphaeaceae – leknovité), cz: Leknín bílý

Lekno biele, (Nymphaea alba)

Charakteristika

Lekno biele je trváca vodná rastlina so 7 cm hrubým, bielym, plazivým uzlovitým podzemkom, ktorý dosahuje dĺžku 50 – 70 cm a je uložený v sapropelovom bahne na dne stojatých alebo pomaly tečúcich vôd. Z podzemku vyrastajú dlhostopkaté kožovité listy, ktorých dĺžka sa prispôsobuje hĺbke vody a často dosahuje aj 150 cm a viac. Listy potom vyzerajú, že plávajú na vodnej hladine. Majú elipsovitú až zaokrúhlenú celistvookrajovú listovú čepeľ na báze ostro zastrihnutú. Pri prudkom poklese vody vyčnievajú nad hladinou, pričom sa lievikovito skrúcajú. Spodná strana listov je červenkastá.

Rastlina kvitne od konca júna do konca augusta. Veľké biele kvety s priemerom 10 – 20 cm rastú takisto na dlhých stopkách a rozvíjajú sa až nad vodnou hladinou. Korunných lupienkov mávajú 30 – 40 ks, uprostred nich je blizna a veľké množstvo zlatožltých tyčiniek s peľom. Kalich sa skladá zo 4 zelených nezrastených lístkov. Plod je dužinatá tobolka s početnými semenami.

Lekno biele, (Nymphaea alba)

Rozmnožovanie

Po opelení sa kvetná byľ skrúca a pod vodnou hladinou sa vyvíja nafúknutá tobolka, v ktorej sú semená. Podobá sa makovici. Zrelé semená sú do okolia rozširované vodou. Rastlina sa môže rozmnožovať aj vegetatívne – zakorenením častí podzemkov alebo delením trsov.

Lekno biele, (Nymphaea alba)

Výskyt

Lekno biele je európsky druh a rastie až po Sibír v stojatých alebo len pomaly tečúcich vodách. U nás je pôvodným druhom a vyskytuje sa v nížinných oblastiach. Je to chránená rastlina a pre pozoruhodné veľké kvety sa s obľubou pestuje v zá­hradných jazierkach, tôňach a bazénoch. Vyšľachtené boli aj kultivary s rôzne farebnými kvetmi, alebo poddruhy v za­krpatených formách (Nymphaea pygmaea), ktoré sú dobre odolné aj proti zime. Na zimu lekno zaťahuje, prezimováva len podzemok.

Lekno biele, (Nymphaea alba)

Využitie

Na liečebné účely sa zbierajú podzemky (Rhizoma nymphaeae albae) z umelo založených výsadieb, pretože vo voľnej prírode je rastlina úplne chránená. Termín zberu je od marca do októbara. Materiál sa dôkladne očistí, zbaví sa koreňov a zelených častí, olúpe sa a konzumuje sa čerstvý alebo sušený. Droga chutí sťahujúco a často páchne vodou. Obsahuje málo preskúmané alka­loidy (napr. nufarín a nufaridín) a glykozid nymfazín. Nufaridín sa skúma ako prostriedok s protinádorovým účinkom. Účinné látky utlmujú pohlavný pud a tl­mia sexuálnu podráždenosť. Droga je súčasťou niektorých vyrábaných anafrodiziak. Odvar pôsobí proti hnačkám a utišu­je krvácanie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.