Lykovec jedovatý, lykovec obyčajný, (Daphne mezereum), (Thymelaeaceae – vrabcovníkovité), ľud: božie drievko, divoké korenie, divý piepor, vlčie korenie
Charakteristika
Lykovec jedovatý je nízky opadavý ker, ktorý je často tvorený len niekoľkými nerozkonárenými výhonkami. Dosahuje výšku 40-150 cm. Konáre sú pevné a húževnaté a majú svetlo sivú hladkú kôru, ktorá neskôr získava tmavší nádych. Ružové až ružovo červené, zriedkavo belavé štvorpočetné kvety kvitnú skoro na jar vo februári až apríli. Vytvárajú strapcovité súkvetia sediace pozdĺž bezlistých vetvičiek. Sú veľmi voňavé. Prílišné dlhodobejšie vdychovanie vône sa však neodporúča, pretože môže spôsobiť bolesti hlavy a závrať.
Podlhovasto kopijovité listy začínajú vyháňať a rozvíjať sa až v čase plného kvetu, alebo až po odkvitnutí. Sú striedavé, sediace a celistvookrajové. Dosahujú dĺžku 9 cm, na lícnej strane sú tmavšie. Husté bývajú najmä na vrcholoch konárov. Plody sú červené dužinaté kôstkovice veľké 0,5 – 1 cm. Dozrievajú nakopené okolo vetvičky pod vrcholom tohtoročných listov.
Jedovatá rastlina
Celá rastlina, a najviac jej plody, je prudko jedovatá. Smrteľná dávka pre zdravého dospelého človeka je 10-12 plodov, ťažké otravy môžu nastať už po konzumácií 7 plodov. Našťastie plody majú nepríjemnú ostropálčivú chuť, takže nelákajú ku konzumácii. Otrava sa prejavuje pálením v hrdle, silným slinením, bolesťami a kŕčmi brucha, dávením a krvácaním. V prípade otravy treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Plody a kôra obsahujú jedovaté alkaloidy mezereín a dafnín. Tieto látky pôsobia dráždivo, aktivizujú prekrvenie pokožky a pri dlhšom pôsobení poškodzujú tkanivo (vrátane pečene, obličiek a čriev). Dafnín má okrem toho aj halucinogénny účinok. Aj pri vonkajšom použití sa objavujú zápalové prejavy na koži – sčervenanie a pľuzgiere.
Jedovaté sú aj iné druhy lykovcov. Plodmi lykovca sa živia drozdovité vtáky, pre ktoré rastlina nie je jedovatá.
Výskyt
Pôvodne bol udomácnený na rozsiahlych územiach Európy a Ázie, v mnohých krajinách však už v súčasnosti rastie len zriedkavo a býva zákonom chránený. Na území Slovenska patrí medzi pôvodné dreviny.
Ako polotieňomilná drevina, stredne náročná na pôdnu vlhkosť a pôdne živiny rastie vo vlhkých, polotienistých a svetlých lesoch od nížin až po horské pásmo, často na rúbaniskách a popri lesných cestách. Vyskytuje sa v listnatých lesoch (bučiny a sutinové lesy) aj v zmiešaných lesoch s bohatým podrastom na výživných, prednostne vápenatých pôdach. Môže vystupovať až do kosodrevinového vegetačného stupňa.
Využitie
Lykovec jedovatý a jeho kultivary sa zvyknú pestovať aj ako okrasné kríky v parkoch a záhradách. Pri prechádzke s deťmi buďte obozretní, pretože najčastejšie otravy lykovcom sú práve u detí.
Červené farbivo z kôstkovíc sa využívalo na výrobu červenej farby v maliarstve aj ako farbivo na vlnu. Napriek jedovatosti sa rastlina tiež používala na zostrenie chuti octu a horčice. V liečiteľstve sa využívala lykovcová kôra proti kožným vyrážkam, reumatizme, na zmiernenie bolesti hlavy a zubov. Ako homeopatikum sa používa dodnes pri ochoreniach kože sprevádzaných silným svrbením, bolestiach nervového pôvodu, pri pásovom opare a niektorých iných bolestivých stavoch.
Ďalšie druhy
Do rodu Lykovec sa zaraďuje približne 50 druhov. Na Slovensku sa vyskytujú okrem lykovca jedovatého ešte dva druhy.
Lykovec muránsky, alebo kríčkovitý (Daphne arbuscula) je endemit. Rastie iba v prírodnej rezervácii Muránskeho krasu pri Tisovci. Je to 10 – 30 cm vysoký, husto rozkonárený kríček s kvetmi v okolíkoch na konci konárikov. Kvitne od apríla do konca júna, kvety majú intenzívnu vôňu a sýtoružovú, zriedkavo aj bielu farbu. Rozmnožuje sa prevažne vegetatívne.
Lykovec voňavý (Daphne cneorum) je pomerne málo odlišný od Lykovca muránskeho, dosahuje rovnakú výšku, rozdiel je v tvare kvetov a listov a v nárokoch na stanovište, listy sú zväčša prezimujúce. Konáriky má ohybné a poliehavé, mimo obdobia kvitnutia je takmer neviditeľný, pretože splýva s okolitou bylinnou vegetáciou. V čase kvitnutia šíri do okolia intenzívnu vôňu.
