Záružlie močiarne, (Caltha palustris), (Ranunculaceae – iskerníkovité), cz: blatouch bahenní, en: Marsh Marigold
Charakteristika
Záružlie močiarne je trváca vankúšovitá bylina dorastajúca do veľkosti 30 -60 cm. Má dužinatú holú vystúpavú a niekedy poliehavú stonku, ktorá je riedko rozkonárená a pri dotyku s pôdou sa zakoreňuje. Má prízemné stopkaté listy, ktoré sú hlboko srdcovité až okrúhlo vajcovité s prekrývajúcimi sa lalokmi. Listy na stonke sú sediace, srdcovito obličkovité, po okraji vrúbkované a v čase kvitnutia dosahujú šírku 3 – 8 cm. Neskôr dorastajú do šírky až 30 cm. Listy sú lesklé a majú dlaňovitú žilnatinu.
Kvety vyrastajú na stonke jednotlivo, sú pravidelné, päťpočetné, žĺtkovožlté a lesklé. Okvetné lístky dosahujú až 3 cm. Po opelení a oplodnení sa kvety menia na plody – mechúriky. Kvitne v období od apríla do augusta, závisí to aj od nadmorskej výšky a aktuálnej klímy, občasné kvety sa môžu vyskytnúť až do októbra.
Na zimu rastlina zaťahuje a obdobie vegetačného pokoja pretrváva prostredníctvom silného viachlavového podzemku.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa buď zakoreňujúcou sa stonkou alebo semenami. Jedna rastlina môže vyprodukovať až dvesto semien. Keď mechúriky dozrejú, otvoria sa a vytvoria misku. Dažďové kvapky potom vymyjú semená z tejto misky. Semená sú obalené tkanivom, ktoré ich nadnáša a spôsobuje, že plávajú na vode až kým sa nezachytia na vhodnom mieste.
Výskyt v prírode
Záružlie močiarne je rozšírené v miernom pásme severnej pologule, rastie na rozsiahlych územiach Európy (menej na juhu), Ázie a Severnej Ameriky. U nás ho môžete nájsť na vlhkých, bahnitých, podmáčaných lúkach, na močaristých miestach, v priekopách, pri potokoch, na okrajoch rybníkov a jarkov i vo vlhkých lesoch od nížin až po vysokohorské prostredie. Je to suchozemská rastlina, nerastie celá ponorená vo vode. Vyžaduje však veľa vody, bez nej sa jej nedarí.
Fotky boli urobené v Kremnických vrchoch začiatkom apríla a v auguste a v Nízkych Tatrách koncom apríla.
Poddruhy
Záružlie močiarne je veľmi variabilný druh, v strednej Európe sa vyskytujú hlavne tieto poddruhy:
Záružlie močiarne rožkaté (Caltha palustris subsp. cornuta) (Schott, Nyman et Kotschy, 1854) HEGI, 1912
Záružlie močiarne horské (Caltha palustris subsp. laeta) (Schott, Nyman et Kotschy, 1854) HEGI, 1912
Záružlie močiarne pravé (Caltha palustris subsp. palustris)
Záružlie močiarne poliehavé (Caltha palustris subsp. procumbens ) (Beck, 1891) Neumayer, 1942
Podobná rastlina z čeľade iskerníkovitých je Blyskáč jarný (Ficaria verna), ktorý kvitne v skorých jarných mesiacoch. Záružlie močiarne je však podstatne mohutnejšie a na stonkách vyrastá viac kvetov aj listy. Viac info o blyskáči aj fotky nájdete v prekliku.
Využitie
Zo záružlia boli vyšľachtené okrasné odrody určené na pestovanie v záhradách. Sú napríklad plnokveté odrody alebo s kvetmi zafarbenými do oranžova. Vysádzajú sa do tzv. bahenných zón okrasných záhradných jazierok. Vyžadujú veľa vody.
Rastlina je mierne jedovatá, preto sa jej bylinožravce vyhýbajú. V minulosti sa záružlie močiarne používalo v ľudovom liečiteľstve ako preháňadlo a močopudný prostriedok. Dnes sa využíva len obmedzene a to v homeopatických prípravkoch. Obsahuje toxín protoanemonín, pri kontakte s kožou a sliznicami môže spôsobiť na mieste kontaktu svrbenie a tvorbu vyrážok a pľuzgierov. Pri požití spôsobuje nevoľnosť, zvracanie, paralýzu až akútny zápal pečene. Mladšie rastliny alebo mladšie časti rastlín obsahujú pravdepodobne menej toxických látok a aj zahrievaním sa tieto látky štiepia. Zaujímavosťou je, že šťava z kvetov sa kedysi používala na farbenie masla.
