Pichliač bielohlavý, (Cirsium eriophorum), (Asteraceae – astrovité), cz: Pcháč bělohlavý, en: Woolly thistle
Charakteristika
Pichliač bielohlavý je statná dvojročná bylina dorastajúca do výšky 50 -160 cm. Má priamu hrubú byľ, ktorá je rozkonárená, bezkrídlatá a bez ostňov. Listy má v obryse podlhovasto vajcovité. Prízemné sú stopkaté, perovito strihané na kopijovité segmenty, na okraji sú podvinuté a majú koncový osteň. Byľové listy sú sediace, na líci sú krátko štetinkovito chlpaté, na rube tenko pavučinaté až bielo plstnaté. Na konci konárikov vytvára jednotlivé, 4 -7 cm veľké kvetné úbory s guľovitým, pavučinato belavým zákrovom. Obojpohlavné kvety sú rúrkovité a purpurovej farby. Prvé kvetné púčiky sa objavujú koncom júna alebo začiatkom júla. Kvety sa začínajú otvárať v polovici júla a semená sa tvoria v auguste alebo začiatkom septembra. Menšie púčiky v dolných pazuchách listov môžu kvitnúť aj neskôr.
Rozmnožovanie
Pichliač bielohlavý sa rozmnožuje výlučne semenami. Plod je nažka s lesklým, perovioto brvitým chocholcom, vďaka ktorému je unášaná vetrom a rozptyľovaná do okolia. Jedno súkvetie dokáže vyprodukovať asi 300 semien. V čase ich dozrievania sa však semenami živia larvy hmyzu. Pozorovaním sa zistilo, že jeden úbor obsahuje v priemere 9 lariev, ktoré skonzumujú viac ako 80% semien. Nažky, ktoré sú pripevnené k chocholcu, sa často od neho oddelia ešte predtým, ako opustia úbor. Dokonca aj v prípadoch, keď to tak nie je, väčšina semien sa rozptýli len v blízkosti materskej rastliny. Semená klíčia rýchlejšie v tme a prvé známky klíčenia sa objavia pri 20 °C už po 3 dňoch. Klíčenie väčšinou prebieha na jeseň a niektoré semená vyklíčia nasledujúcu jar.
Záhradné doplnky aj všeličo do domácnosti nájdete tu.
Výskyt
Pichliač bielohlavý je európsky teplo a svetlomilný druh mierneho pásma. Zvyčajne sa viaže na rumoviskové spoločenstvá nížin a pahorkatín. Obľubuje tiež výslnné stráne, svetlé kroviny, okraje lesov, rúbaniská a pasienky. Rastie aj pozdĺž ciest a tratí. Uprednostňuje pôdy aspoň so stredným obsahom živín.
Zvyčajne sa vyskytuje v skupinách niekoľkých jedincov, často tam, kde došlo k nejakému zjavnému narušeniu povrchu. Väčšie rastliny majú vyvinutý silný koreň, takže sú odolné voči suchám, na rozdiel od semenáčov, ktoré sú na ne oveľa citlivejšie.
Choroby a škodcovia
Na rastline sa často nachádza niekoľko bylinožravých druhov hmyzu a ich predátorov, parazitoidy a druhy, ktoré rastlinu využívajú len ako úkryt. Pozorované boli napríklad aj osy (Vespidae) odstraňujúce „vlnu“ z oblastí okolo listeňov a pijúce tekutinu vytekajúcu z malých rezov vytvorených v samotných listoch. Z hubových patogénov rastlinu napáda hrdza spôsobovaná druhom Puccinia cnici. Semenami sa živia aj malé cicavce.
Príbuzný druh
Pichliač obyčajný (Cirsium vulgare), viac info v prekliku.
