Ginko dvojlaločné, (Ginkgo biloba), (Ginkgoaceae – ginkovité), cz: Jinan dvoulaločný, en: Ginkgo, Maidenhair tree

Charakteristika

Gingo dvojlaločné je dvojdomý, vetrom opelivý strom. Má kužeľovitú alebo rozložitú korunu, tenké konáre a dorásť môže do výšky 30 m. Dožíva sa tiež úctyhodného veku, niektoré zdroje uvádzajú aj vyše 1000 rokov. Kvety začína tvoriť až po 20. rokoch.

Ginko patrí medzi nahosemenné rastliny (kam patria zjednodušene ihličňany) a jeho listy vyrastajú na brachyblastoch (skrátené bočné stonky s obmedzeným rastom). Listy ginka s plochou listovou čepeľou nie sú považované za pravé listy, ale za zvláštne ihličie vejárovitého tvaru, vyrastajúce v skupinách. Na jar sú svetlozelenej farby, v lete stmavnú, na jeseň sú maslovožlté a potom opadajú. Toto neštandardné ihličie je teda ploché, dvojlaločné s rovnobežnou žilnatinou, mäkké a dlhostopkaté.

Ginko je dvojdomá rastlina, teda jedinec má buď samčie alebo samičie kvety. Samčie kvety sú šištice pripomínajúce jahňady a vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Samičie kvety vyrastajú po 2 – 3 a sú tvorené nahým zeleným vajíčkom vyrastajúcim na stopke. Plody tvorí samičia rastlina. Plod je sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica. Plody po dozretí výrazne zapáchajú, preto sa pri pestovaní v parkoch preferujú samčie rastliny.

Výskyt

Ginko dvojlaločné je strom, ktorý niektorí odborníci považujú za tzv. živú fosíliu vo svete rastlín. Patrí teda medzi organizmy, ktoré vznikli pred mnohými miliónmi rokov a nevyhynuli, pričom počas evolúcie sa zmenili len málo alebo takmer vôbec. Ginko dvojlaločné je jediný súčasný zástupca triedy gínk. Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začali ubúdať. Niektorí odborníci tvrdia, že rozvoj čeľade ginkovitých umožnil rozmach dinosaurov v tejto dobe. Medzi takéto starodávne rastliny patrí napríklad aj Cykas.

Prirodzene rastie už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne, kde sa nachádzajú exempláre staré okolo 1 200 rokov. Vďaka tomu, že je v tejto oblasti ginko považované za posvätný strom, rástol pri chrámoch a kláštoroch v Číne, Japonsku a Kórei, kde ho mnísi svojou starostlivosťou zachránili pre dnešný svet.

Aj dnes sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v množstve rôznych kultivarov v parkoch a záhradách v Amerike a Európe. Je odolný voči patogénom, znečisteniu, suchu a nízkym teplotám.

Rozmnožovanie

Dá sa jednoducho množiť výsevom semien. Rozmnožíte si ho aj odrezkami. V lete sa odoberajú nevyzrelé bylinné 15 cm dlhé odrezky alebo v zime odoberte vyzreté 15 – 30 cm dlhé drevnaté odrezky. Obidva typy zasaďte do pareniska so spodným vyhrievaním, kde po čase zakorenia. Pareniská, fóliovníky a všeličo iné si vyberiete tu.

Najjednoduchšie je však zohnať si už hotové sadenice. Rastline zabezpečte dostatok miesta. Ginko síce rastie pomerne pomaly, priemerne 30 cm za rok, a to v období od konca mája do konca septembra, po čase však už dorastá do značných rozmerov.

Ako pestovať ginko dvojlaločné

Umiestnenie
Uprednostňuje slnečné stanovištia, pričom dobre zvláda teplé ovzdušie. V mestách veľmi dobre odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidov síry.

Zemina
Najviac mu vyhovuje priepustná, suchšia ílovitá pôda. Všeobecne sa mu darí v suchších pôdach, dôležité je, aby mali kyslejšie pH. Pomôcky pri pestovaní a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.

Zálievka
Nevhodné je trvalé zamokrenie, ktoré netoleruje.

Kvitnutie
Samičie kvety kvitnú v marci až apríli. Plody dozrievajú v októbri až novembri.

Škodcovia a choroby
Je odolný voči znečisteniu ovzdušia a netrpí na závažné choroby ani nemá ničivých škodcov.

Využitie

V Číne a Japonsku sa semená používajú v tradičnej kuchyni. Semená sa zbavia dužiny, namáčajú v slanej vode, pražia a predávajú na priamu spotrebu. Dužinatý obal semien obsahuje organické kyseliny, ktoré sú pôvodcom zápachu aj možného podráždenia pokožky. V čínskej tradičnej medicíne sa ginko používa na liečbu astmy, zažívacích ťažkostí, kašľa, omrzlín a senility.

Široké je jeho farmakologické využitie aj v súčasnosti, zbiera sa jeho list (Folium ginkgo biloba) od jari do začiatku leta. Niekedy sa zbierajú aj zrelé plody. Listy obsahujú flavonoidy, terpenické laktóny, organické kyseliny, fenolické látky, karotenoidná farbivo, sacharidy, vitamín C.

Droga rozširuje cievy, preventívne sa užíva proti náhlym mozgovým príhodám, proti infarktu myokardu i proti poškodeniu buniek vznikajúcom pri degeneratívnych chorobách spojených so starobou.

Preparáty z ginka sú ponúkané pri poruchách pamäti, opuchoch mozgu, pri nedokrvení dolných končatín, proti kŕčovým žilám aj kôrnateniu tepien, pri Alzheimerovej chorobe (ktorej priebeh údajne spomaľuje), pri impotencii spôsobenej zhoršeným prietokom krvi tepnami penisu, pri kochleárnej hluchote (hluchote spôsobenej nedostatočným prietokom krvi ku sluchovým nervom), pri chronickom pískaní v ušiach aj pri chronických závratoch.

Droga sa podáva buď vo forme krátko vareného odvaru, alebo vo forme tinktúry. Vzhľadom k tomu, že v listoch je obsiahnuté pomerne malé množstvo účinných látok, je obvykle lepšie užívať komerčne pripravované výrobky, v ktorých je obsah liečivých látok zvýšený až na 50-násobok oproti prírodnému materiálu.