Rebarbora

Rebarbora, (Rheum), (Polygonaceae – stavikrvovité), cz: Reveň

Charakteristika

Rebarbora je trváca mohutná bylina. Vytvára hlboké korene a ružicu veľkých prízemných dlaňovitých mierne zvlnených listov na dlhých listových stopkách. Kvôli týmto listovým stopkám sa rebarbora pestuje v záhradách. Listové stopky dorastajú do dĺžky viac ako pol metra a do šírky 6 – 7 cm. Začiatkom leta z prostriedku ružice listov vyrastá dutá pevná stonka dosahujúca výšku 2 metre. Je riedko obrastená listami a nesie metlinové súkvetia bielych až žltkastých kvietkov. Plod je trojhranná nažka.

Rastlina pochádza z Číny a Tibetu.

Druhy

Rebarbora sa rozdeľuje na druhy využívané na liečebné účely, na okrasu, alebo úžitkové rastliny použiteľné ako zelenina. Všetky druhy obsahujú podobné látky ale v inom množstevnom zložení, preto nie sú všetky rovnako využiteľné. Zároveň sa druhy navzájom veľmi ľahko krížia.

Rebarbora okrasná alebo dlanitá (Rheum palmatum) má listy hlboko dlaňovito 5-laločné s podlhovastými kopijovitými celistvookrajovými lalokmi.

Rebarbora lekárska (Rheum officinale) má listy okrúhlo obličkovité, plytko laločnaté a 5-žilové. Považuje sa za liečivú rastlinu, na tieto účely sa zbierajú korene 5 – 7 ročných rastlín.

Rebarbora vlnitá alebo kučeravá (Rheum rhabarbarum) má hrubé listové stopky a čepele listov široko vajcovité a kučeravé. Pestuje sa ako úžitková rastlina, považovaná za zeleninu pre listové stopky. Názov rebarbora vznikol z latinského pomenovania práve tohto druhu.

Rebarbora pontická alebo bulharská (Rheum rhaponticum) má listy podhovasto vajcovité a vytvára riedku metlinu, tiež je zaraďovaná medzi zeleninu.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa semenami, semená však majú nízku klíčivosť a často ani nevyklíčia. Výhodnejšie je vegetatívne množenie a to delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. Na takéto množenie si vyberte zdravú a silnú rastlinu. Každá sadenica má mať najmenej 1 neporušený vegetačný vrchol a tri korienky. Najvhodnejšia doba výsadby je druhá polovica marca až začiatok apríla. Pri jesennej výsadbe je treba ukončiť výsadbu do polovice októbra, takto na jar začne zavčasu rásť.

Návod na pestovanie úžitkovej rebarbory

Umiestnenie
Rebarbora nie je náročná na polohu, môžete ju pestovať na slnku aj v polotieni. Nie je náročná ani na klimatické podmienky, rastie v nížinných aj horských oblastiach. Vo vyšších polohách je úroda neskoršia.

Zemina
Vhodné pôdy sú hlinité až hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu, dobrou zásobou živín a neutrálnou pôdnou reakciou. Do pôdy jej pred výsadbou môžete zapracovať maštaľný hnoj.

Zálievka
Citlivá býva na trvalejšie zamokrenie.

Kvitnutie
Kvitne v júli.

Starostlivosť
Rebarbora nebýva napádaná chorobami a škodcami, preto nevyžaduje zvláštnu ochranu. Pre skoršie a jemnejšie stopky sa odporúča pučiace rastliny na jar prihrnúť zeminou.

Zber
Stopky sa zbierajú od druhého roku rastliny a to postupne od polovice apríla do polovice júna. Zbierajte len listové stonky s celkom vyvinutou listovou čepeľou a to najlepšie vylomením (nie rezaním). Od konca júna už listy nezbierajte, pretože v neskoršom období už stopky obsahujú viac kyseliny šťaveľovej a na konzumáciu sa neodporúčajú.

Využitie

Listové stopky rebarbory (bez listov) sa konzumujú vždy tepelne spracované, nikdy surové. Dôkladne ich umyte, hrubú kožu stiahnite a nakrájajte na 2 – 3 cm kúsky, ktoré uvarte domäkka. Môžete pridať trochu cukru alebo medu.

Skvelé pomôcky do kuchyne a domácnosti môžete nájsť tu.

Používajú sa napríklad na prípravu ovocných koláčov, kompótov, lekvárov, do ryžovej alebo krupicovej kaše. Na dochutenie rebarbory sa hodia sladké pomaranče, zázvor alebo škorica. Pri varení sa neodporúča používať hliníkový riad, pretože hliník reaguje s obsiahnutou kyselinou šťaveľovou a prechádza do jedla, čo neprospieva zdraviu.

Zaujímavosť

Ako už bolo v texte spomenuté, rebarbora patrí k tým rastlinám, ktoré obsahujú vysoký podiel kyseliny oxálovej (šťaveľovej), ktorá sa však nachádza prevažne v listoch. (Medzi rastliny s obsahom kyseliny šťaveľovej patria aj kyslička obyčajná alebo štiav štítnatý).

Kyselina šťaveľová viaže v črevách vápnik a ten sa potom nemôže vstrebať do organizmu. Rebarbora teda nie je vhodná na každodennú konzumáciu. Odporúčať možno jej občasné použitie, vtedy sa rozvinú naplno aj jej liečivé účinky. Medzi nimi možno spomenúť detoxikáciu čriev a odstránenie zápchy, aktivizáciu bunkovej energie a vitality, upokojenie nervov, omladenie pokožky a zlepšenie pigmentácie vlasov.

Rebarboru by nemali konzumovať osoby s podráždenou sliznicou žalúdka, so sklonom k hnačkám a močovým kameňom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.