Slnečnica hľuznatá, slnečnica topinambur, indiánsky zemiak (Helianthus tuberosus, syn: Helianthus decapetalus), (Asteraceae – astrovité)
Charakteristika
Slnečnica hľuznatá je trváca bylina dorastajúca do výšky 250 – 300 cm. Stonku má pokrytú hustými bielymi, na báze červenkastými chĺpkami. V hornej časti je vetvená. Listy sú pílkovité, široko kopijovité až srdcovité. Sú 10 – 20 cm dlhé a 5 – 10 cm široké. Kvetné úbory sú zložené zo žltých jazykovitých aj žltých rúrkovitých kvetov. Veľkosť majú v priemere 8 až 10 cm. Kvitnú od augusta do októbra. Plodom je nažka. V zime nadzemná časť odumrie a rastlina prežíva prostredníctvom hľuzovitých podzemkov.
Rozmnožovanie
Slnečnica hľuznatá sa šíri do okolia prevažne vegetatívnym spôsobom prostredníctvom hľúz. Vďaka svojej rozpínavosti hlavne vo vlhkých a výživných pôdach bola rastlina v období rokov 2003 až 2014 zaradená v slovenskom zozname inváznych druhov. V roku 2014 bola zo zoznamu vyňatá. V súčasnosti už jej pestovanie nie je zakázané. Vo voľnej prírode sú hľuzy ľahko prenášané tečúcou vodou, najmä zimnými záplavami. Množenie je možné aj prostredníctvom semien, odkopanie a vysadenie hľúz je však spoľahlivejšie.
Výskyt
Pôvodne pochádza rastlina zo zamokrených oblastí USA a Kanady, odkiaľ sa druhotne rozšírila aj do ostatných častí sveta. Do Európy bola privezené začiatkom 17. storočia najprv ako okrasná rastlina. Časom sa začala pestovať pre jedlé hľuzy. V polovici 18. storočia ich nahradili dodnes obľúbené zemiaky. Vo voľnej prírode obľubuje stanovištia pozdĺž riek a vodných tokov, popri cestách aj železničných tratiach, miestami je rozšírená aj na okrajoch polí, násypoch a skládkach.
Ako pestovať topinambury
Umiestnenie
Vhodné je slnečné a teplé stanovište. Je to veľmi nenáročná rastlina a pestovatelia radia vysadiť ju do rohu záhrady k plotu, kde nebude zavadzať iným rastlinám a ľahšie sa bude udržiavať na uzde. Pomôcky a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Zálievka a zemina
Obľubuje vlhkú a výživnú zeminu, v takej bude tvoriť väčšie hľuzy a bude rásť bujnejšie. V chudobnejšej a suchšej zemine budú hľuzy menšie.
Kvitnutie
Kvitne v jeseni, od augusta do októbra.
Zber hľúz
Hľuzy sa v pôde tvoria až od druhej polovice leta a v jeseni. Zbierať sa dajú počas zimy, keď nie je zamrznutá pôda a skoro na jar do marca, kým nezačnú klíčiť.
Využitie
Topinambury sú z hľadiska výživy potravina s nízkym glykemickým indexom, vhodná pre diabetikov a ľudí s nadváhou, aj do jedálnička v zimnom a jarnom období určeného napríklad pre redukčné a očistné diéty. Obsahujú polysacharid inulín, čo je druh rozpustnej vlákniny, ktorá je zdrojom energie pre symbiotické črevné baktérie. Má teda pozitívny vplyv na zdravú črevnú mikroflóru a tá je nevyhnutná pre správne fungovanie imunitného systému. Inulín sa nachádza aj v koreňoch čakanky, púpavy alebo v cibuli. Topinambury obsahujú aj množstvo stopových prvkov – železo, fosfor, vápnik, horčík, zinok a niektoré vitamíny skupiny B.
Topinambury sa teda spracúvajú v kuchyni v zime alebo skoro na jar. Vtedy sú hľuzy šťavnaté a dostatočne vyvinuté. Odkopte si len toľko, koľko ich práve v kuchyni potrebujete, dlhším skladovaním strácajú čerstvosť. Po vykopaní ich umyte a ošúpte škrabkou na zemiaky, alebo vydrhnite kefkou a namočte do vody s citrónom, aby nezhnedli. Konzumujú sa surové aj tepelne upravené. Surové hľuzy si môžete nastrúhať do šalátu, majú príjemnú chuť pripomínajúcu oriešky. Pripraviť sa dajú rovnako ako kaleráb, alebo reďkovky, či zemiaky. Nakrájané na kocky ich môžete s ďalšou zeleninou pridať do gulášovej zeleninovej polievky. Rôzne praktické veci do kuchyne aj domácnosti nájdete tu.
U ľudí s nízkou znášanlivosťou voči inulínu konzumácia topinamburov môže spôsobovať nadmernú plynatosť.
