Púpava lekárska

Púpava lekárska (Taraxacum officinale), (Asteraceae – astrovité, podčeľaď : Cichorioideae – čakankovité), cz: Smetanka lékařská, pampeliška, en: Dandelion

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)
Púpava lekárska spolu s Hluchavkou purpurovou

Charakteristika

Púpava lekárska je trváca bylina s kolovitým koreňom. Jej listy rastú v prízemnej ružici. V obryse sú oválno kopijovité a zubaté. Zo stredu ružice vyrastajú duté stonky zakončené úbormi žltých jazykovitých kvetov. Úbory sa pred dažďom, chladom a nocou pomaly zatvárajú. Kvitne od apríla do júla. Po odkvitnutí sa súkvetie premení na guľovité súplodie. Plody sú nažky s chocholcom. Celá rastlina je prestúpená mliečnicami. Obsahujú bielu, horkú, nejedovatú šťavu, ktorá zanecháva (nielen na pokožke) tmavé škvrny. Púpava dorastá do výšky od 5 do 20 cm.

V minulosti sa používala na liečbu očných chorôb, o čom svedčí aj rodový názov – taraxis = zápal očí.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa generatívne – semenami a zároveň aj koreňovými výhonkami. Na jednej rastline môže dozrieť až 7 000 semien.

Do okolitého prostredia sa nažky dostávajú vysemenením na stanovišti a postupným vzchádzaním z pôdnej zásoby. Semená sú rozširované vetrom. Klíčia a vzchádzajú postupne počas celého roka.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Výskyt v prírode

Púpava je rozšírená v mediteránnej až arktickej oblasti Európy a Ázie. Rastie na svetlých, sviežich aj suchších stanovištiach, na lúkach, trávnatých násypoch, medziach a úhoroch od nížin do horského stupňa. Býva označovaná za burinu, pretože rastie nechcene v záhradách a trávnikoch, viniciach, smetiskách a nádvoriach, na pasienkoch, popri cestách, alebo na poliach.

Vyhovujú jej takmer všetky druhy pôdy a vďaka hlbokému koreňu zvláda aj tie najväčšie letné horúčavy a sucho. Na suchších miestach v období sucha jej môžu usychať listy, ktoré opäť narastú, keď bude dostatok vlahy. Najvhodnejším spôsobom jej odstraňovania je hlboká orba v čase jej kvitnutia.

Liečivé účinky

Na liečebné účely sa zbierajú korene, vňať, listy aj kvety (Radix, Herba, Folium, Flos taraxaci).

Korene púpavy sa zbierajú na jar (marec) alebo v jeseni, keď listová ružica začne schnúť (september – október). Dôkladne sa umyjú, pozdĺžne sa narežú a sušia sa pri teplotách do 50 °C. Korene sušíme až kým pri prelomení nevyteká mliečna šťava. Po vysušení je droga svetlo až tmavohnedá, slabo horká a nevonia. Korene zozbierané na jeseň obsahujú viac liečivých látok, uskladňujú sa na vzdušnom a suchom mieste. Môžu mať vlhkosť do 14-tich percent.

Vňať sa zbiera pred rozkvitnutím rastliny a niekedy sa vykopáva s koreňmi.

Korene obsahujú triterpenoidné horčiny, glykozid, steroly, aminokyseliny, triesloviny, až 25 % inulínu a kaučuk. Droga sa používa ako žalúdočný liek podporujúci chuť do jedla, zvyšuje žalúdočnú sekréciu a má žlčopudný účinok.

Ľudové liečiteľstvo odporúča koreň púpavy i pri ochoreniach sleziny, celkovej slabosti, pri anémiách, na zlepšenie zloženia krvi, pri arterioskleróze (tento účinok je vyvolaný pravdepodobne viazaním cholesterolu) a pri chronických kožných ochoreniach.

Mladé čerstvé listy, ktoré ešte neobsahujú horké mlieko, sa pre vysoký obsah vitamínu C pripravujú ako šalát.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.