Starček obyčajný, (Senecio vulgaris), (Asteraceae – astrovité)
Charakteristika
Starček obyčajný je jednoročná bylina s kolovitým, jednoduchým alebo rozkonáreným koreňon. Z neho vyrastá priama až vystúpavá, jemne ryhovaná stonka vysoká 20 – 50 cm. Zdola býva rozkonárená. Listy sú striedavé, jednoduché, podlhovasto kopijovité, laločnaté až perovito delené, nepravidelne pílkovito zubaté. Dolné sú široko stopkaté, a horné sú sediace.
Žlté obojpohlavné kvety sú úbory vyrastajúce v úžľabných a koncových vrcholíkoch. Na starčeku je zaujímavé, že jeho kvety sú súkvetia vyrastajúce v súkvetiach. Plod je pozdĺžne rebrovitá nažka s perovito chlpatým bielym chocholcom. Chocholec uľahčuje vetru rozširovanie semien do okolia.
Doba kvitnutia – celoročne.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa generatívne – semenami. Na jednej rastline dozrievajú stovky nažiek, ktoré majú veľmi krátke obdobie vegetačného pokoja a vzchádzajú postupne počas celého roka z povrchových vrstiev pôdy. V hlbších vrstvách pôdy zotrvávajú aj niekoľko rokov. Vďaka krátkej vegetačnej dobe, ktorá trvá cca 2 mesiace, môže starček vytvoriť aj viac generácií do roka. Starčeka uvidíte kvitnúť prakticky v ktoromkoľvek ročnom období, aj za miernej zimy.
Ako už bolo spomenuté, do okolia sa ľahko šíri vetrom, ale rozniesť ho môže aj voda, alebo si ho do záhrady prenesiete balíčkovanou sadbou, kompostom či hnojom.
Výskyt
S obľubou sa vyskytuje hlavne na pôde s nezapojenou vegetáciou. Je to typická burina, rastie na poliach, v záhradách, viniciach, ovocných sadoch i skleníkoch, na rumoviskách alebo pozdĺž komunikácií. Je náročný na svetlo a preto sa v dobre zapojenom poraste proti vyšším rastlinám nepresadí. Vyhovujú mu vlhké a živinami, hlavne dusíkom, obohatené pôdy. Na chudobných pôdach vytvára zakrpatené rastliny s niekoľkými málo úbormi, zatiaľ čo na výživných stanovištiach vyrastajú rastliny veľké a bohato kvitnúce. Dobre znáša aj zasolené miesta.
Zaujímavosť
Rod Senecio (Starček) je veľmi početná skupina rastlín tvorená asi z 1300 druhov rozšírených od trópov po arktické pásmo zemegule. Niektoré druhy starčekov, vrátane starčeka obyčajného sú jedovaté a liečivé rastliny zároveň. Obsahujú jedovaté alkaloidy senecionín a senecín- čo sú prudké pečeňové jedy. Obsahové látky starčekov, okrem poškodzovania pečene, majú aj karcinogénne účinky a poškodzujú centrálnu nervovú sústavu. Otráviť sa môže aj dobytok pasúci sa na „starčekových lúkach“ – a to hlavne na jar, pretože jesenné starčeky majú nepríjemnú chuť aj pach a zvieratá ich odmietajú. U ľudí môžu vzniknúť otravy najčastejšie pitím mlieka otravovaných kráv, alebo konzumovaním múky znečistenej plodmi starčekov (prípady znečistenej múky sa vyskytli v južnej Afrike a na Jamajke).
V ľudovom liečiteľstve sa starček používal proti chorobám pečene, kŕčom, na vyvolanie dávenia a proti vnútorným parazitom, na zastavenie krvácania, pri menštruačných ťažkostiach a zvonka sa používal na rany. Pred jeho užívaním v súčasnosti však treba prísne varovať. Na liečenie menovaných chorôb možno použiť i menej nebezpečné lieky a liečivé rastliny.
