Štetka lesná, (Dipsacus fullonum, syn. Dipsacus sylvestris), (Caprifoliaceae – zimolezovité), cz: Štětka planá, en: Wild teasel, Fuller’s teasel, Common teasel
Charakteristika
Štetka lesná je dvojročná bylina, ktorá v prvom roku vytvára bazálnu ružicu dlhých, špicatých, kopijovitých, tmavozelených listov, z ktorých vyrastajú pichľavé vzpriamené stonky s kvetmi. Aj listy majú rad malých tŕňov na spodnej strane stredného rebra. Kvety sa tvoria v druhom roku a vtedy je už prízemná ružica odumretá. Stonkové listy sú protistojné, sediace, obvajcovité a pílkovité. Ich zrastené základy objímajú stonku a vytvárajú tak nádržku alebo misku, v ktorej sa zachytáva dažďová voda. Týmto javom sa vysvetľuje latinské pomenovanie rodu Dipsacus – názov pochádza z gréckeho slova dipsa, čo znamená smäd.
Kvety rozkvitajú od júla do septembra vo valcovitom hlávkovom súkvetí, ktoré zasychá do kužeľa ostnatých tvrdých listeňov. Môže mať dĺžku 10 centimetrov. Kvety môžu byť ružovobiele až svetlofialové prípadne až tmavo ružovej a fialovej farby. Prvé kvety sa začínajú otvárať v páse okolo stredu guľovitého alebo oválneho kvetu a potom sa postupne otvárajú smerom hore a dole, čím vytvárajú dva úzke pásy, ako kvitnutie postupuje. Vysušená hlávka potom na rastline pretrváva, pričom semená dozrievajú v polovici jesene.
Rastlina môže dorásť do výšky 100 – 250 cm.
Výskyt
Pochádza z vlhkých pasienkov a lesných oblastí Európy, východnej Ázie a severnej Afriky, kde je dôležitým zimným zdrojom potravy pre niektoré vtáky. Introdukovaná bola aj v Amerike, južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.
Rastie na okrajoch krovín, pasienkoch, lúkach, medziach a násypoch, pri okrajoch ciest, na navážkach a rumoviskách, skládkach, v narušených oblastiach v pásme od nížin do pahorkatín.
U nás sa vyskytuje roztrúsene až hojne predovšetkým v teplejších oblastiach.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami. Každá rastlina vytvára viac kvetov, a z každej kvetnej hlávky sa môže vytvoriť aj 900 a viac semien. V niektorých štátoch USA bola vyhlásená za škodlivú burinu (Colorado, Missouri).
Semená sú dôležitým zdrojom potravy v zime pre niektoré vtáky, najmä stehlíka obyčajného. Rastlina sa preto pestuje v záhradách alebo prírodných rezerváciách, aby prilákala týchto operencov.
Využitie
Sušené hlávky sa s obľubou používajú do kvetinových väzieb, občas sa kvôli tomu tieto rastliny vysádzajú aj v záhradách. Liečitelia odporúčajú používať štetky pri liečbe komplikovaných priebehov boreliózy. Odborné medicínske štúdie podporujúce túto terapiu nie sú k dispozícii, farmakologické výskumy však prítomnosť mnohých bioaktívnych látok v týchto rastlinách potvrdzujú.
Kultivované odrody Štetky lesnej (Dipsacus fullonum Sativus Group; syn. D. sativus) sa kedysi pestovali a sušené hlávky sa používali pri spracovaní textilu. Využívali sa ako prirodzený hrebeň na čistenie, vyrovnávanie a zdvíhanie vlasu na tkaninách, najmä na vlne. Doplnky do záhrady a domácnosti a aj všeličo iné nájdete tu.
Liečebné účely
Na liečebné účely sa zbiera koreň, ktorý sa zbiera na jeseň a je užívaný vnútorne formou odvaru alebo tinktúry. Využíva sa pri borelióze, pri dne a reumatoidnej artritíde, čistení kĺbov od usadenín kyseliny močovej, pomáha s uvoľnením vo svaloch a kĺboch, obnovuje silu stratenú počas choroby a zároveň sa stará o zdravie pečene.
Príbuzný druh
Do rodu Dipsacus je v súčasnosti radených 21 druhov, ktoré pochádzajú z východnej pologule.
Veľmi podobná štetke lesnej je Štetka laločnatá (Dipsacus laciniatus), ktorej bazálne aj stonkové listy sú perovito laločnaté, podľa nich dostala aj názov. Kvety má skôr belavé. Zároveň osteňovité zákrovné listene pod kvetnou hlávkou sú kratšie alebo rovnako dlhé ako samotná hlávka a rastú viac menej kolmo na stonku. Štetka lesná má zákrovné listene oblúkom vztýčené nahor, častokrát prerastajú kvetnú hlávku.
