Veronika klasnatá, syn. Veronikovec klasnatý, (Veronica spicata, syn. Pseudolysimachion spicatum), (Plantaginaceae – skorocelovité), cz: Rozrazil klasnatý, en: Spiked speedwell
Charakteristika
Veronika klasnatá je vzpriamená trsovitá bylinná trvalka s plazivým podzemkom dorastajúca do výšky 20 – 70 cm. Listy má úzke, podlhovasto vajcovité až kopijovité, so zúbkatým okrajom a stredne zelenej farby. Niektoré vyrastajú v prízemnej ružici, z ktorej vybiehajú dlhé stonky s protistojnými listami a kvetmi.
Kvitne počas leta drobnými, 2- pyskovými, fialovo modrými kvetmi nahusto usporiadanými v klasovitom súkvetí. Súkvetia sa týčia ponad listy a na vrchole sú zúžené, alebo zahrotené, podľa čoho dostala rastlina latinské prímenie (spicata – špicatá). Kvitne dlho a bohato. Okrem základnej modro fialovej farby kvetov sa pestujú aj kultivary s ružovými a bielymi kvetmi. Plody sú tobolky.
Výskyt
Veronika klasnatá je rozšírená v submediteránnej a miernej oblasti Európy a Ázie. Rastie na výslnných stepných lúkach a stráňach, na skalnatých svahoch a vápenatých stanovištiach, na okrajoch krovín a teplomilných dubín, a to v pásme od nížin do podhorského stupňa. Kvitne od júna do septembra.
Veronika klasnatá z voľnej prírody:
Rozmnožovanie
Rastlinu si môžete rozmnožiť rozdelením trsu v jeseni alebo skoro na jar. Aby vyzerala pekne, odporúča sa ju pravidelne raz za 3 – 4 roky zmlaďovať, čiže rozdeľovať prerastené trsy. Takto teda získate zároveň aj nové rastliny. Záhradné doplnky a pomôcky si vyberiete tu.
Rozmnožuje sa aj semenami.
Ako pestovať veroniku
Umiestnenie
Vyhovuje jej slnečné a teplé stanovište, prípadne ľahký tieň.
Zemina
Vhodná je bežná záhradná pôda, ideálne ak je priepustná, nevysychavá, hlinito-piesočnatá. Nemusí byť veľmi výživná, veroniky nevyžadujú ani hnojenie. Skoro na jar môžete starším rastlinám prisypať trochu preosiateho kompostu.
Zálievka
Netreba veľmi zalievať, sucho jej veľmi neprekáža. Na zálievku nezabúdajte pri výsadbe, pri pestovaní v nádobách, alebo v čase silných letných horúčav.
Kvitnutie
Väčšina druhov kvitne v máji a júni, ale sú odrody kvitnúce aj v auguste a septembri. Po odkvitnutí a orezaní zvyškov kvetov zakvitne ešte raz. Kvety priťahujú včely a motýle.
Choroby a škodcovia
Veroniky netrpia chorobami ani škodcami, vo vlhkých, zle odvodnených pôdach sa môže vyskytnúť hniloba koreňov.
Využitie
Vysádza sa do slnečných záhonov a skaliek a suchých múrikov. Pestovať sa dá aj v nádobách. Kvetináče aj všeličo iné si vyberiete tu. V záhonoch sa uplatní v spoločnosti trvaliek a letničiek s rovnakými nárokmi na pestovanie. Také sú napríklad šalvie, margarétky, kokardy, echanicea, krásky, zvončeky alebo okrasné trávy. Umiestniť ju tiež môžete do divokých kvetinových záhrad určených pre včely a motýle. Kvety sú vhodné na rez do vázy.
Príbuzné druhy
Rod Veronica je veľmi početný a zahŕňa bylinné letničky alebo trvalky a tiež kríky alebo malé stromy. Väčšina druhov pochádza z miernych oblastí severnej pologule, aj keď nájdu sa aj výnimky. K októbru 2022 Plants of the World Online uvádzalo asi 460 akceptovaných druhov a hybridov v rode Veronica.
Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) je jednoročná nízka svetlomilná bylina menšieho vzrastu. Rastie na poliach aj záhradných hriadkach, kde patrí medzi veľmi rozšírené jarné a zimné buriny. Tým, že je nízka, patrí medzi relatívne neškodné druhy, keď však rastie bujne a vytvorí hustý a súvislý porast, môže spôsobovať potláčanie rastu vysiatej plodiny.
Veronika obyčajná (Veronica chamaedrys) je trváca rastlina s plazivým podzemkom. Dorastá do výšky 15 – 25 cm.
Na liečebné účely sa využíva Veronika lekárska (Veronica officinalis). Dorastá do výšky 10 -30 cm. Jej kvety sú usporiadané v hustých žľaznatých strapcoch a sú bielo modrastej farby. Kvitne od júna do augusta. V ľudovom liečiteľstve sa používala sušená vňať aj s kvetmi vo forme záparu na povzbudenie chuti do jedla, pri tráviacich ťažkostiach a kašli.
