Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá, (Veronica hederifolia), (Plantaginaceae – skorocelovité), cz: Rozrazil břečťanolistý, en: Ivy-leaved speedwell

Charakteristika

Veronika brečtanolistá je jednoročná nízka svetlomilná bylina menšieho vzrastu, všeobecne považovaná za burinu. Stonku má bohato vetvenú, poliehavú, 5 – 40 cm dlhú. Z pazúch listov vyrastajú vystúpavé stonky, ktoré bývajú vysoké 2 – 10 cm. Listy sú stopkaté, dlaňovité 3 – 5 laločné, skôr širšie ako dlhé. Majú výrazný zárez stredom čepele a 2 bočné, rovnako ostré zárezy medzi stredným a bočnými lalokmi. Zárezy k horným lalokom (ak sú prítomné) bývajú nevýrazné. Kvety vyrastujú jednotlivo na dlhých stopkách z pazúch listov, v riedkom strapci. Sú drobné, obojpohlavné a štvorpočetné. Farba korunných lístkov je modrofialová až svetlomodrá s nápadne bledým stredom (ústím korunky). Plody sú dvojpuzdrové tobolky. Celá rastlina je riedko chĺpkatá. Zaujímavosťou a odlišujúcim faktorom od iných druhov veroniky je, že kvetné stopky sú bez chĺpkov.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa semenami. Kvitne veľmi skoro na jar, hneď po rozmrznutí zeme a kvitne až do mája. Jedna rastlina dokáže vyprodukovať až 200 semien, ktoré sú veľmi klíčivé. Zostávajú v pôde a dokážu vyklíčiť aj po niekoľkých rokoch. Klíčia a vyrastajú neskoro v jeseni, aj počas zimy a v predjarí. Na jar sa veronika rýchlo rozrastá a svoj vývoj ukončí začiatkom leta, kedy zasychá a vysemeňuje sa (koniec mája, začiatok júna). Semená rozširujú do okolia aj mravci a tento jav sa nazýva myrmekochória. Mravci zvyknú roznášať aj semená medvedieho cesnaku, alebo snežienok a prekonajú vzdialenosť 20 – 70 m.

Výskyt v prírode

Vyskytuje sa takmer v celej Európe, severozápadnej Afrike a v Prednej Ázii a na Kaukaze. Vyhľadáva teplejšie slnečné oblasti. Rastie na poliach, záhradách, vinohradoch, v mestských trávnikoch, medziach a rumovištiach, na okrajoch listnatých lesov a popri cestách. Veronike vyhovujú kypré, na živiny bohaté, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, často nevápnité, suchšie aj vlhké.

Rastie na poliach s obilninami a okopaninami, kde patrí medzi veľmi rozšírené jarné a zimné buriny. Tým, že je nízka, patrí medzi relatívne neškodné druhy, keď však rastie bujne a vytvorí hustý a súvislý porast, môže spôsobovať potláčanie rastu kultúrnej plodiny. . Pomôcky a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.

Príbuzné a podobné druhy

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) – je veľmi podobný druh s veronikou brečtanolistou. Rozdiel je v roztrúsených chĺpkoch na kvetných a plodných stonkách, ktoré Veronika brečtanolistá nemá. Veronika laločnatá má krátke chlpy obvykle v jednej rade a tiež roztrúsené dlhé chlpy, ktoré môžu vzácne chýbať. Plodné stonky sú v čase dozrievania plodu výraznejšie predĺžené, dlhé 10–25 mm, 3–7 krát dlhšie ako kalich. (Veronika brečtanolistá ich má len 2 – 4 krát dlhšie ako kalich). Kvety sú bledšej farby, kvitnú v bledofialovej farbe s tmavšími žilkami.

Veronika perzská (Veronica persica) má listy početne vrúbkované. Jej kvety sú podstatne väčšie ako u Veroniky brečtanolistej.

Veronika lesklá (Veronica polita)