Žindava európska, (Sanicula europaea), (Apiaceae – mrkvovité), cz: Žindava evropská, en: Sanicle
Charakteristika
Žindava európska je trváca bylina s krátkym zhrubnutým plazivým podzemkom, pokrytým zvyškami listov. Dorastá do výšky 30 – 50 cm. Má priamu, málo rozkonárenú stonku, ktorá je bezlistá alebo s jedným až dvoma priľahlými listami. Okrúhlasté prízemné listy vyrastajú v ružici na dlhých stopkách. Sú dlaňovito trojdielne až päťdielne, dvojito až trojito zárezovité. Čepeľ majú s pílkovitým okrajom.
Kvietky sú drobné, belavé, niekedy ružové až červenkasté a sú husto zoskupené do guľatých hlávok. Na vrchole stonky vytvárajú riedke hlávkovité okolíky. Kvitnú v máji až júni. Plody sú guľovité dvojnažky, pokryté hustými háčikovitými štetinkami. Rozširujú sa vetrom a živočíchmi.
Výskyt
Patrí medzi eurázijské tieňomilné druhy. U nás je rozšírená od pahorkatín až do horského stupňa, hojná je v podhorských oblastiach, zriedkavo rastie aj v nížinách. Vyskytuje sa takmer vo všetkých listnatých lesoch, hlavne v dubových a bukových, tiež v lužných lesoch aj zmiešaných ihličnatých lesoch. Uprednostňuje vlhké humózne pôdy bohaté na dusík.
Využitie
Už oddávna sa používala ako liečivá rastlina. Zbiera sa vňať aj s prízemnými listami v čase plného kvitnutia a tiež podzemky s koreňom buď skoro na jar (marec a apríl) alebo v jeseni (október, november). Suší sa čo možno najrýchlejšie v tieni alebo v sušičke pri teplotách do 40 ° C. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu.
Liečivé účinky
Z účinných látok obsahuje saponíny, triesloviny, silicu, živicu, horčiny, organické kyseliny a minerálne látky. Podáva sa vo forme tabletiek, prášku, alebo čajov. Používa sa na liečbu ťažkostí a porúch tráviaceho traktu pri žalúdočných i črevných problémoch, proti kolikovým bolestiam, nadúvaniu, alebo proti vnútorným vredovým ochoreniam. Pôsobí aj pri zápaloch močových ciest a proti chorobám pečene, utišuje vonkajšie krvácanie a uľahčuje odkašliavanie.
Ako kloktadlo sa môže použiť pri bolení hrdla alebo pri zápaloch ústnej sliznice a tiež ďasien, na vyplachovanie úst a nosa. Pomáha pri liečbe áft, kožných vyrážok a vredov. Využitie má aj ako prísada do kúpeľov a obklad na zle sa hojace rany.
Dnes sa používa už pomerne málo, neodporúča sa jej podávanie deťom do 12 rokov a zoslabnutým osobám.
