Deväťsil biely

Deväťsil biely, (Petasites albus), (Asteraceae – astrovité), en: White Butterbur

Deväťsil biely, (Petasites albus)

Charakteristika

Deväťsil biely je trváca rizomatózna bylina. Hľuzovito zhrubnutým podzemkom pretrváva rastlina obdobie vegetačného pokoja. Skoro na jar z neho vyrastá hrubá dužinatá priama stonka s bledozelenými šupinami. Na jej vrchole je strapcovité súkvetie z kvetných úborov. Úbory sú tvorené žltkastobielymi kvetmi. Deväťsil biely je dvojdomá rastlina. Samčie kvety tvoria polguľovitý strapec, samičie sú redšie, vajcovité až chocholíkovité. Plod je nažka s bielym chocholcom, rozširuje sa vetrom alebo za pomoci živočíchov.

Deväťsil biely, (Petasites albus)
Deväťsil biely, (Petasites albus)

V čase kvitnutia dosahuje výšku 15 až 35 cm a neskôr až 80 cm. Veľké, srdcovité okrúhle listy so zúbkatým okrajom sa objavujú až po odkvitnutí. Listy sú za mlada belavo plstnaté, neskoršie sú na líci lysé, na rube zostávajú trvalo plstnaté. Sú dlhostopkaté, tenké, mäkké a s výraznou žilnatinou. Dorastajú do veľkých rozmerov (aj 60 cm) a svojím vzrastom úplne prekryjú svoje okolie. Podobajú sa listom podbeľa alebo lopúcha.

Deväťsil biely kvitne vo februári až máji.

Deväťsil biely, (Petasites albus)

Výskyt

Rastie v takmer celej Európe okrem juhozápadnej časti. Pravdepodobný pôvod rastliny je lokalizovaný v pohoriach strednej Európy a Kaukazu. Vyskytuje sa hojnejšie najmä vo vyšších polohách. Rastie v horských lesoch, na brehoch lesných potokov, v nivách, priekopách a na lesných prameniskách. Uprednostňuje tienisté stanovištia a vlhké pôdy v listnatých lesoch a horských pastvinách. Stretnúť sa s ním môžete aj na okrajoch lesných ciest a turistických chodníčkoch vo viac či menej nekultivovaných oblastiach. Fotky na stránke boli urobené v Kremnických vrchoch.

Ak by ste chceli doplniť či obnoviť turistickú výbavu, všetko potrebné nájdete tu.

Ďalšie druhy

Deväťsil hybridný (Petasites hybridus) alebo iný názov tej istej rastliny – deväťsil lekársky (Petasites officinalis) je veľmi podobný deväťsilu bielemu. Rozdiel je v tom, že tvorí fialkasté až sivočervené úbory kvetov vajcovitého až podlhovastého tvaru a šupiny na stonke má červenkasté. Dorásť môže do trochu väčšej výšky. Patrí medzi liečivé rastliny, na liečebné účely sa zbierajú podzemky, niekedy aj listy. V minulosti sa využíval na liečbu a zaháňanie moru.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.