Ibiš ružový, topoľovka ružová

Ibiš ružový, topoľovka ružová, (Alcea rosea), (Malvaceae – slezovité), ľud: slezová ruža, malva, en: Hollyhock

Charakteristika

Ibiš ružový je jedno až dvojročná, zriedkavo i trváca rastlina, ktorá môže dorásť do výšky 1 – 3 m. V prvom roku zväčša vytvorí len prízemnú ružicu listov a v druhom roku priamu, drsne chlpatú stonku s listami a kvetmi. Dolné listy sú dlhostopkaté, dlanito 5 – 7 laločnaté, po okraji vrúbkované. Byľové listy sú krátkostopkaté, najvyššie len trojlaločnaté alebo trojuholníkovité. Všetky listy sú vráskaté. Kvety vyrastajú po 5 – 6 (len zriedkavo jednotlivo) z pazúch horných listov. Sú nápadne veľké ( 6 – 10 cm v priemere). Korunné lupienky sú na konci nepatrne vykrojené a bývajú červenej, fialovej až čiernofialovej, ružovej, zriedkavejšie bielej alebo žltej farby. V strede sú žlté prášniky. Rastlina vytvára aj plnokveté formy.

Výskyt

Pravdepodobne pochádza z Prednej Ázie, u nás bola odpradávna pestovaná pre liečivé účinky aj pre dekoratívny vzhľad. Zo záhrad na niektorých miestach splanela, hlavne v teplejších nížinách a pahorkatinách. Rastie na rumoviskách, na okrajoch lužných lesov a v povodí väčších riek.

Rozmnožovanie a výsadba

Rozmnožuje sa semenami, často aj samovýsevom. Netreba sa však báť, záhradu nezaburiní, nešíri sa ďaleko od materskej rastliny. Semená topoľovky sa predpestovávajú už v marci alebo v apríli v skleníku, parenisku alebo za oknom pri teplotách okolo 18°C. Po vzídení mladé rastlinky pikírujte a presádzajte do samostatných črepníkov alebo na väčšiu vzdialenosť, aby mali priestor na rast a zosilnenie. Pikírovanie je zároveň dôležité preto, aby rastliny nevytvorili kolovitý koreň, ktorý by sa po presadení ťažko ujímal. Na pripravený záhon sa rastliny vysádzajú od mája do augusta. Odporúčaný minimálny spon je 60 x 40 cm.

Ako pestovať topoľovku

Umiestnenie
Vhodné je slnečné, teplé, vzdušné stanovište chránené pred vetrom a orientované na západ. Kvôli svojej výške sa vysádza do zadných radov v záhonoch. Pred topoľovku vysaďte iné rastliny, aby zakryli jej holé spodné stonky.

Zemina
Ideálna zemina je priepustná, humózna a skôr hlinitá, bohatá na živiny. Nevhodné sú pôdy suché a čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom. Počas vegetačného obdobia je dobré rastliny prihnojiť kompostom.

Zálievka
V suchom období doprajte rastline dostatok vlahy, ale pozor, zalievajte len ku koreňom, nie na listy, aby ste na nich nevytvorili podmienky pre hubovité choroby.

Kvitnutie
Kvitne druhým rokom od polovice júla do konca septembra.

Choroby
Vyskytujú sa choroby listov, hlavne hubovité ochorenia. Častým problémom býva výskyt hrdze, prejavuje sa hnedastým hrdzavým zafarbením listov, ktoré následne vädnú a usychajú. Poškodené listy ihneď odstraňujte a likvidujte (nie v komposte).

Príbuzné druhy

Ibiš lekársky (Althaea officinalis) je trváca rastlina, ktorá sa od stredoveku využíva ako liečivá rastlina, podobne ako ibiš ružový. Kvitne bielymi alebo jemne ružovými kvetmi. Rastie na vlhkých a na živiny bohatých pôdach, lúkach a pasienkoch, popri cestách a rybníkoch u nás hlavne v oblasti Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.

Zbierajú sa kvety za ustáleného počasia skoro ráno pred tým ako sa rozvinú a zdravé listy v priebehu rastu alebo naraz na jeseň. Sušia sa v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Ibiš lekársky je jednou z najdôležitejších slizovitých liečivých rastlín. Obsahuje sliz, cukor, škrob, asparagín, pektín a ďalšie látky. Používa sa v čajovinách proti zápalovým procesom horných dýchacích ciest, proti kašlu a ako prostriedok na podporu vykašliavania.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.