Javorovec jaseňolistý

Javorovec jaseňolistý, (Negundo aceroides), (Sapindaceae – mydlovníkovité)

Javorovec jaseňolistý, (Negundo aceroides)

Charakteristika

Javorovec jaseňolistý je strom so sivohnedou kôrou, ktorý dosahuje výšku do 20 metrov. Korunu má rozložitú a pekne tvarovanú. Listy vyrastajú protistojne, sú nepárno perovité, s 3 až 7 tvarovo rozdielnymi, premenlivými lístkami. Žltozelené kvety sa tvoria v apríli až máji zároveň s listami. Samičie kvety sú v chocholíkoch, ktoré visia na dlhých stopkách z konára. Samčie kvety sú usporiadané v dlhostopkatých strapcoch. Plody sú mnohopočetné krídlaté dvojnažky.

Javorovec je polotieňomilná až svetlomilná, rýchlo rastúca drevina, nenáročná na pôdu a stanovište. Je mrazuodolný a vyhovuje mu aj mestské prostredie.


Výskyt

Javorovec jaseňolistý pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol dovezený v 17. storočí ako okrasná drevina a z parkov sa postupne rozšíril do okolitej krajiny, najmä do lužných lesov a oblastí popri vodných tokoch. Je nenáročný na živiny, dokáže rásť aj na degradovaných pôdach. Na Slovensku sa mu darí najmä v južných častiach, v okolí vodných tokov, kde sa hojne vyskytuje v lužných lesoch ale aj na nevyužívaných plochách. Vďaka svojmu agresívnemu správaniu sa vo voľnej prírode, splanievaniu a vytláčaniu pôvodných ekosystémov je rastlina zaradená do zoznamu inváznych druhov v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Javorovec jaseňolistý, (Negundo aceroides)

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa generatívne. Tvorí veľké množstvo dobre klíčiacich životaschopných semien roznášaných v jeseni vetrom až na vzdialenosti viac ako 50 metrov. V oblastiach popri vodných tokoch k šíreniu prispieva aj samotný tok.

Javorovec jaseňolistý, (Negundo aceroides)

Využitie

Vysádzaný bol ako nenáročný okrasný strom v parkoch a ako súčasť mestskej zelene. Vzhľadom na jeho zaradenie do zoznamu inváznych druhov už jeho výsadba ani šírenie nie je povolené a mestské časti sa snažia tieto výsadby postupne odstraňovať. Teoreticky je možné ponechať v zastavanom území obce jedince samčieho pohlavia, ktoré nevytvárajú plody. Pri mladých a nekvitnúcich rastlinách je však identifikácia nemožná. Na účely výsadby boli kedysi vyšľachtené aj viaceré dekoratívne kultivary, napríklad s panašovanými listami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.