Lipa malolistá, (Tilia cordata), (Malvaceae – slezovité), en: Small-leaved lime, Littleleaf linden, Small-leaved linden
Charakteristika
Lipa malolistá je dlhoveký listnatý strom so mohutnou korunou, ktorý môže narásť až do výšky 40 m. Kôra je hladká a sivastá, keď je strom mladý, u starších stromov je viac hnedosivá s horizontálnymi trhlinami. Koruna býva zaoblená v oválnom až pyramidálnom tvare. Srdcovité listy rastú striedavo na dlhých stopkách. Sú žilnaté a väčšinou hladké bez chĺpkov, s výnimkou miest, kde sa žilky spájajú, tam bývajú na rube hrdzavo zafarbené štetinky. Veľkosť listov je v priemere 5 cm, spravidla bývajú veľké od 3 do 8 cm. Majú nerovnomernú čepeľ, jej okraj je ostro pílkovitý, líce je sýtozelené, rub popolavozelený.
Kvety sa tvoria v pazuchách listov a sú usporiadané do vidlíc (alebo chocholíkov). Ich stopka je asi do polovice zrastená s veľkým kožovitým holým listeňom žltozelenej farby. Kvetné chocholíky lipy malolistej sa skladajú z 5 a viac kvetov, môže ich byť až 15 a rastú viac menej vzpriamene. Sú žltkasto bielej farby a majú veľa tyčiniek. Kvitnú v lete, v júni a júli. Príjemne voňajú a majú liečivé účinky. Plody sú guľaté tenkostenné oriešky oválneho tvaru, nesúce 2 hnedé semená (neplodné ovocie je guľovité).
Výskyt
Lipa malolistá rastie v prírode ma mierne vlhkých pôdach, v zmiešaných listnatých lesoch, na okrajoch lesov a ciest, alebo na kamenistých stráňach ako krovitý porast. Vyskytuje sa v Európe, Ázii a Amerike. Často sa vysádza ako okrasná drevina v parkoch a alejách a vo významných lokalitách a tiež v blízkosti ľudských obydlí.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami, množenie odrezkami býva neúspešné.
Liečivé účinky
Na liečebné účely sa zbierajú kvety s listeňom, alebo bez (Flos tiliae). Zber sa robí za stáleho, slnečného počasia tesne pred plným rozkvitnutím. Materiál sa suší v tieni na vzdušnom mieste alebo v sušičke pri teplotách do 35°C tak dlho, kým sa nezafarbí na žltozeleno. Droga potom príjemne vonia a chutí slizovito. Správne vysušený materiál je vtedy, keď sa pri ohnutí lámu kvetné stopky. Treba dávať pozor, aby sa pri zbieraní kvety nepotlačili a nezlepili, tým by sa zaparili, stmavli a znehodnotili. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu. Materiál sa uskladňuje v suchu a každoročne sa vymieňa za čerstvú várku.
Čaj z lipového kvetu je osvedčený liečivý prostriedok proti všetkým chorobám z nachladnutia, pretože má silný potopudný účinok. Používa sa však aj na povzbudenie chuti do jedla, upokojenie nervov a na podporenie vylučovania moču.
Zo suchého lipového dreva sa páli drevné uhlie, ktoré sa používa proti nadúvaniu, prekysleniu žalúdka, pri chorobách žlčníka a pečene a pri požití jedov.
Ďalšie využitie
Lipa je vynikajúca medonosná rastlina. Z jedného dospelého stromu sa dá vyprodukovať až 10 kg svetlého medu. Lipové drevo s obľubou používajú rezbári a stolári, lyko sa uplatňuje v záhradníctve. Rovnaké použitie má aj lipa veľkolistá.
Príbuzné druhy
Lipa veľkolistá (Tilia platyphylos) kvitne o 2-3 týždne skôr ako lipa malolistá a jej kvety sa tvoria v menej početných chocholíkoch (spravidla po 3 a viac). Listy aj plody má väčšie. Oriešky sú väčšinou s výraznými rebrami a nedajú sa roztlačiť v prstoch. Vyhovujú jej vyššie oblasti na rozdiel od lipy malolistej, ktorá preferuje nížiny. Je rovnako liečivá.
Lipa obyčajná (Tilia europaea) je hybrid medzi lipu malolistou a lipou veľkolistou. Jej kvety sa tvoria pod listami, listy aj plody sú väčšie ako pri lipe malolistej a oriešky sú rebrované.
Lipa strieborná /striebristá /plstnatá (Tilia tomentosa /argentea) nie je vhodná na zber na liečebné účely. Jej nektár je jedovatý pre včely a čmeliaky. Listy má srdcovité, na líci tmavozelené, na rube bielošedé a plstnaté. Kvety sú svetložlté, voňavé a tyčinky majú kratšie ako korunné lístky.
Lipa zelenkastá (Tilia euchlora) má prevísajúce vetvy, hlavne v dolnej časti koruny a lícová strana jej listov je nápadne lesklá. Prevísajúce sú aj kvety.
