Skorocel väčší, (Plantago major), (Plantaginaceae – skorocelovité), cz: Jitrocel větší, en: Broadleaf plantain, White man’s footprint, Waybread, Greater plantain

Charakteristika

Skorocel väčší je trváca bylina s listami v prízemnej ružici dorastajúca v kvete do výšky 10 – 30 cm. Listové čepele sú vajcovité alebo elipsovité s piatimi až deviatimi súbežnými žilami. Bezlisté stonky nesúce súkvetia sú okolo 30 cm vysoké, sú pevné, vzpriamené a valcovité. Na ich vrchole je hustý valcovitý klas, ktorý býva rovnako dlhý alebo dlhší ako zvyšok stonky. Niekedy môže byť celý stvol (stonka) klasnatý. Jednotlivé kvietky sú drobné a nenápadné. Majú suchoblanitý kalich sediaci v pazuche podporného listeňa a bielo hnedastú korunu s belavými tyčinkami a fialkastými prašníkmi, ktoré sú po zaschnutí hnedé. Plod je tobolka vajcovitého tvaru.

U nás sa vyskytuje v dvoch poddruhoch:

Skorocel väčší pravý (Plantago major, subsp. major) má stvol na báze holý, listové čepele majú 5 – 9 žiliek a čepeľ býva zväčša celookrajová, zriedkavo plytko zúbkatá.
Skorocel väčší slaniskový (Plantago major, subsp. winteri) má stvol na báze chlpatý, listové čepele majú 3 – 5 žiliek a na okrajoch niekoľko nepravidelne vzdialených zubov. Tento poddruh je viazaný na miesta s vysokým obsahom soli v pôde, často vyrastá okolo ciest, ktoré bývajú v zimnom období solené.

Rozmnožovanie

Skorocel väčší sa rozmnožuje len semenami. Každá tobolka obsahuje 6 – 15 semien a na jednej rastline sa ich vytvorí niekoľko tisíc. Tie sú schopné vyklíčiť čoskoro po dozretí. Najlepšie klíčia na svetle, čiže priamo na povrchu pôdy. V pôde vydržia semená životaschopné po dobu cca 10 rokov. Do najbližšieho okolia sa šíria vypadávaním z toboliek. Sú ľahko roznášané vodou aj vetrom a bývajú tiež rozširované s osivom alebo kompostom. Semená vo vlhku slizovatejú, vďaka čomu sa ľahko prilepia na srsť zvierat aj pracovné náradie, čo im napomáha dostať sa na väčšie vzdialenosti.

Výskyt

Skorocel väčší je euroázijský druh. Postupne sa rozšíril takmer po celom svete v oblastiach od nížin do subalpínskeho stupňa. U nás patrí medzi najhojnejšie sa vyskytujúci druh spomedzi skorocelov.

Rastie popri cestách, na rumoviskách a neudržiavaných miestach, v poliach, v záhradách, na lúkach, pastvinách a v lesoch. Vyhľadáva vlhkejšie, piesočnaté až kamenisté pôdy bohaté na živiny, no nevadí mu ani udupaná pôda. Veľmi dobre znáša zašľapávanie, znečistené pôdy alebo záplavy. V záhradách a poliach je nežiadúcou bylinou, považovanou za burinu. Kvitne od júna do októbra.

Príbuzné druhy

Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) má úzke listy a hnedasté suchoblanité kvety a je považovaný za liečivú rastlinu. Využíva sa, okrem iného, na liečbu horných dýchacích ciest.
Skorocel prostredný (Plantago media) má listy širšie ako skorocel kopijovitý a listová ružica je pritisnutá k zemi. Súkvetie má najvýraznejšie a fialovo sfarbené vďaka fialovým tyčinkám a ich svetlofialovým prašníkom.