Cesnačka lekárska, (Alliaria petiolata), (Brassicaceae – kapustovité), cz: Česnáček lékařský, en: Garlic mustard, Hedge garlic
Charakteristika
Cesnačka lekárska je 20 – 100 cm vysoká jednoročná až trváca bylina s vretenovitým, jednoduchým koreňom.
Skoro na jar vyrastajú zo zeme priame, olistené byle, ktoré sú väčšinou nevetvené alebo len slabo v hornej časti. Listy na stonke sú stopkaté, srdcovito trojuholníkového tvaru, sú vráskavé a majú hrubo zubaté okraje. Kvety sú neveľké, tvoria sa v strapcovitých súkvetiach a sú bielej farby. Každý kvietok má 4 okvetné lístky usporiadané do kríža. Kvitne od apríla do júna. Plod je vzpriamená štíhla šešula, dlhá 4 – 5 cm. Obsahuje dva rady malých lesklých čiernych semien, ktoré sa po dozretí uprostred leta uvoľnia a rozptýlia do okolia. Rastliny zvyčajne v jeseni ešte druhý krát zakvitnú.
Všetky časti rastliny, vrátane koreňov a semien, vydávajú silnú cesnakovú arómu, jemne skombinovanú s chrenovou arómou.
Výskyt
Cesnačka lekárska je polovýslnný lesný druh s plným rozvojom na jar. Rozšírená je od nížin do stredných polôh. Patrí do vegetačného pása zmiešaného dubovo – lipovo – javorového lesa. Vyskytuje sa v lužných lesoch, na živiny bohatých lesoch pahorkatín, v záhradách, parkoch, na rúbaniskách, v kriačinách a popri cestách. Rastie napríklad aj po okrajoch živých plotov, čo bolo inšpiráciou k britskému ľudovému pomenovaniu rastliny: jack-by-the-hedge, hedge garlic, jack-in-the-bush. Ďalšie ľudové alebo aj oficiálne názvy v iných jazykoch sa zväčša viažu k cesnakovej aróme rastliny.
Cesnačke vyhovujú čerstvé pôdy, ktoré sú slabo kyslé, bohaté, humózne, kypré, kamenisté alebo hlinité. Jej prítomnosť je indikátorom priaznivo prebiehajúcej nitrifikácie, zväčša sú to miesta, kde sa pasie dobytok a zdržuje sa zver a sú tam teda živočíšne výkaly. Fotky boli urobené v okolí Šúrskeho lesa.
Využitie
Vďaka antiseptickým účinkom sa kedysi používala ako liečivá bylina v ľudovom liečiteľstve. Zvonka sa používali čerstvé listy vo forme obkladov na nehojace sa rany. Na vnútorné použitie sa z usušenej rastliny varil čaj alebo sa z čerstvej rastliny pripravovali tinktúry určené na dezinfekciu močových ciest aj proti zápalom pľúc. Žuvaním listov sa tiež liečil zápal ústnej dutiny a paradentóza.
Dnes sa nasekané listy používajú na kulinárske účely, hlavne na dochutenie šalátov a omáčok, či na výrobu pesta. Používajú sa čerstvé mladé listy, ktoré zeleninovým šalátom dodajú pikantnosť a dochutia ich po cesnaku a horčici. Obsahujú veľa vitamínu C. Uvádza sa, že vo Francúzsku sa na dochucovanie jedál používajú aj semená. A keď sme už v kuchyni, skvelé pomôcky na prípravu jedál môžete nájsť tu.
