Chochlačka dutá, (Corydalis cava), (Papaveraceae – makovité, podčeľaď fumarioideae – zemedymovité), cz: Dymnivka dutá, en: Hollowroot
Charakteristika
Chochlačka dutá je trváca jarná bylina. Vysoká býva od 15 – 30 cm. Pod zemou má veľkú dutú hľuzu, ktorá je dutá preto, že odspodu odumiera. Vyrastá z nej dvojlistá stonka. Listy sú na dlhých stopkách, trojpočetné, dvojito perovito zložené a členené.
Kvety sú usporiadané v koncovom strapci, kde ich býva 10 – 20. Môžu byť smotanovo biele, žltkasté, purpurové, fialové alebo ružové. Majú 2 pysky a dlhú ohnutú ostrohu. Pod každým jednotlivým kvietkom je malý vajcovitý zelený listeň s celistvým okrajom. Práve podľa tohto listeňa možno určiť, či je rastlina chochlačkou dutou, alebo iným druhom chochlačky. Kvitne od marca do apríla, v niektorých oblastiach aj v máji. Jej kvety voňajú. Plody sú tobolky dosahujúce veľkosť 2,5 cm. Sú v nich uložené čierne semená s mäsitým výrastkom, ktoré sú rozširované mravcami. Tento jav sa nazýva myrmekochoria.
Celá rastlina je silne jedovatá. Žijú na nej húsenice jedného z našich chránených motýľov –jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne).
Výskyt v prírode
Chochlačka dutá je európsky polovýslnný lesný druh s plným rozvojom na jar pred olisteným stromov. Vyskytuje sa aj v susediacich oblastiach Ázie. Rastie na vlhkých, na živiny bohatých, hlbokých pôdach a humóznych miestach v podraste svetlých lesov a hájov, kde vytvára súvislé porasty. Rozšírená je od nížin do horského stupňa.
Často sa vyskytuje v spoločnosti blyskáča jarného, fialky lesnej a pľúcnika lekárskeho. V rovnakom jarnom období spomínané byliny zakvitnú a svojimi farebnými kvietkami rozžiaria háje z ešte neolistených stromov.
Liečivé účinky
Na liečebné účely sa zbiera hľuza (Bulbus corydalis). Vykopáva sa ručne na jeseň alebo na jar, hneď po rozmrznutí pôdy, dôkladne sa očistí, zbaví sa koreňov a zelených častí a nakrája sa. Suší sa v tieni na dobre vetranom mieste za občasného obracania. V sušiarenských zariadeniach nesmie teplota prekročiť 40°C.
Droga omamne vonia a chutí horko. Obsahuje alkaloidy, z ktorých sú najdôležitejšie korydalín a bulbokapnín s halucinogénnym účinkom. Má utlmujúci účinok na centrálnu nervovú sústavu, znižuje krvný tlak, brzdí pohyby tenkého čreva a lekári ju predpisujú pri ťažkých nervových poškodeniach, záchvatoch závrate a duševných poruchách. Silnejšie dávky spôsobujú bolesti hlavy podobné bolestiam pri zápale mozgových blán. V domácich podmienkach sa nepoužíva. V minulosti sa tiež používala proti Parkinsonovej chorobe, kŕčom a črevným parazitom, ale pre nerovnomerné účinky sa prestala používať.
Príbuzné druhy
Chochlačka plná (Corydalis solida) je na prvý pohľad veľmi podobná chochlačke dutej. Pod zemou má guľatú, plnú hľuzu. Listene, z pazúch ktorých vyrastajú jednotlivé kvietky, sú dlaňovito dielne, čiže majú 3 – 5 zárezov (vyzerajú ako keby mali 3–5 prstov). Zároveň sú dlhšie ako kvetné stopky.
Chochlačkovec žltý (Pseudofumaria lutea, predtým Corydalis lutea) patrí do rodu Pseudofumaria, no kedysi bol zaraďovaný do rodu Corydalis (Chochlačka). Je to trváca 10 – 30 cm vysoká rastlina s plazivým podzemkom. Koruna kvetov je zlatožltej farby a má krátku ostrohu. Kvety sú usporiadané do koncového vzpriameného mnohokvetého strapca a vyrastajú z pazúch kopijovitých končistých listeňov.
