Krušpán vždyzelený

Krušpán vždyzelený, (Buxus sempervirens), (Buxaceae – krušpánovité)

Charakteristika

Krušpán vždyzelený je neopadavý ker, kedysi vo veľkom pestovaný v nejednej zámockej záhrade alebo parku. Rastie pomaly, ale po čase dokáže dorásť aj do výšky 6 m. Jeho zelené konáriky sú obrastené protistojnými, vajcovitými listami. Listy sú malé, hladké a kožovité. Skoro na jar sa v pazuchách listov tvoria klbká žltých kvetov, ktoré nemajú korunu. Krušpán je jednodomá rastlina, má samčie aj samičie kvety rastúce na tej istej rastline. Samičie kvety sú umiestnené na konároch nad samčími a po oplodnení sa z nich tvoria malé plody – tobolky.

Krušpán vždyzelený je pôvodnou rastlinou z oblasti Stredozemia odkiaľ ju pestovatelia rozšírili do ostatných kútov sveta. Po stáročia sa využívalo aj jeho kvalitné drevo, ktoré je biele alebo svetlo žlté, tvrdé, ťažké a má jemnú štruktúru.

Dôležitá informácia je, že krušpán je jedovatá rastlina. Listy, hlavne mladých rastlín, mohli byť omylom zamieňané s listami medvedice lekárskej, alebo aj brusníc. Všetky spomínané rastliny majú liečebné využitie. O účinkoch krušpánu je viac informácií nižšie.

Rozmnožovanie

Krušpán vždyzelený si môžete rozmnožiť prostredníctvom odrezkov. Ideálny pre tento účel je jednoročný 10 -15 cm dlhý výhonok zo zdravej a silnej rastliny. Vhodné obdobie na odoberanie odrezkov je koncom jari a počas leta. Pred zapichnutím do substrátu odstráňte odrezku spodné listy a jeho koniec namočte v stimulátore zakoreňovania, čo je prípravok s obsahom rastlinných hormónov. Odrezky počas zakoreňovania chráňte pred slnkom a udržujte im vlhký substrát aj vzdušnú vlhkosť. Zakoreňovanie trvá niekoľko týždňov, minimálne 12.

Ako pestovať krušpán

Umiestnenie
Rastline vyhovuje slnečné stanovište alebo svetlý polotieň. Bude rásť aj v tieni, ale v takom prostredí bude riedko olistená. Drevine sa nedarí na miestach, kde sa pohybujú značkujúce psy.

Ak sa rozhodnete pestovať krušpán v nádobe, nie je vhodné sadiť k nemu iné rastliny. Krušpán vyžaduje dostatok priestoru okolo seba, ak ho nemá, žltne a presychá.

Zemina
Krušpánu vyhovuje výživná a dobre priepustná záhradná zemina. Vadí mu zamokrená pôda. Na pestovanie v nádobách je najvhodnejší slabo zásaditý substrát.

Zálievka
Nároky na vlahu má stredné, zväčša si vystačí s atmosferickými zrážkami. Staršie a dobre zakorenené jedince dobre znášajú aj dlhšie obdobie sucha a slnečný úpal.

V prvých rokoch po výsadbe je potrebná výdatnejšia závlaha aj prihnojovanie. Viac vlahy potrebujú aj rastliny pestované v nádobách, Medzi zálievkami im však nechajte substrát preschnúť.

Kvitnutie
Kvitne v marci a apríli.

Choroby a škodcovia krušpánu

Krušpán, hlavne v poslednom čase, býva ohrozený niekoľkými ochoreniami a škodcami. Z chorôb sa môže vyskytnúť koreňová hniloba, ktorá sa objavuje pri pestovaní v ťažkých, ílovitých, zle odvodnených pôdach. Rastline sa nedá pomôcť. Ak sa vyskytne plesňová škvrnitosť listov, odstráňte a zlikvidujte postihnuté vetvy a listy a preventívne použite nejaký fungicídny prípravok.

Zo škodcov je najagresívnejšia vijačka krušpánová (cydalima perspectalis) a jej húsenice. Larvy sú približne 1-2 mm dlhé. No už do štyroch týždňov od narodenia merajú okolo 3 až 4 cm. Objavujú sa na kríku vo veľkom počte. Dokonca je z kríka počuť ich chrumkanie. Vijačka pochádza z východnej Ázie, u nás nemá prirodzených predátorov a likviduje sa chemickým postrekom.

Ďalší častý škodca je méra krušpánová (Psylla buxi). Živí sa vyciciavaním rastlinných štiav. Škodca prezimováva v štádiu mladých lariev na vrcholoch výhonkov. Napadnuté koncové mladé listy sú deformované a majú ohnutý, lyžicovitý tvar. Často bývajú tieto listy zoskupené do hlávok podobných hlávkam ružičkového kelu. Larvy na jar pokračujú v cicaní a koncom mája alebo začiatkom júna dospievajú. Samičky začínajú od júla klásť vajíčka na šupiny púčikov krušpánu. Napadnuté a zdeformované koncové vetvičky ostrihajte a vyhoďte do koša, určite ich nedávajte do kompostu.

Strihanie

Strihať a formovať treba už mladé rastliny. V prvých rokoch po výsadbe je strihanie dôležité, podporí sa tým zahustenie dreviny a je priestor na formovanie rastliny do želaného tvaru. Podľa potreby sa odstraňuje väčšina nového rastu.

Krušpán, podobne ako väčšina kríkov, potrebuje odstrániť suché a skrútené alebo choré konáriky, z ktorých by sa mohla šíriť nákaza. Strihať ho môžete počas vegetačného obdobia kedykoľvek, koncom jesene sa už nestrihá. Na rez môžete použiť ručné aj elektrické nožnice, dôležité je, aby boli ostré a čisté. Z krušpánov si môžete vytvoriť rozmanité tvary, napríklad aj zvieracie figúry. Praktickou pomôckou sú šablóny, ktoré sa dajú kúpiť v záhradníctvach.

Využitie

Drevo krušpánu vždyzeleného je veľmi pevné, tvrdé a odolné. Používa sa pri zhotovovaní drevorytov v rezbárstve, pri výrobe hudobných nástrojov a všade tam, kde sa vyžaduje jemná štruktúra dreva a vysoký lesk po spracovaní.

Pre svoju odolnosť, dlhovekosť a eleganciu, bol krušpán dlho veľmi obľúbenou okrasnou drevinou. Využíval sa na výsadbu živých plotov, tvorbu rôznych živých obrúb a lemov, alebo na doslova umelecké tvarovanie. V tvorbe záhrad na ohraničenie chodníkov sa používal aj zakrpatený kultivar Buxus sempervirens var. suffruticosa. Žiaľ v nedávnej minulosti začal krušpány napádať škodca – húsenice vijačky krušpánovej, ktoré požierajú listy a v krátkom v čase vyžerú krík na kostrnku. Pokiaľ sa proti nim nezasiahne včas, chemicky a niekoľkokrát ročne, výsadba týchto krásnych drevín sa premení na apokalyptický obraz.

Ako čiastočná náhrada za tento krík by sa na tvarovanie dal pestovať skalník obyčajný alebo zemolez lesklý.

Liečivé účinky

Na liečebné účely sa opatrne odtrhávajú zdravé listy krušpánu (Folium buxii). Ideálny čas na zber je od apríla do júna. Za častejšieho obracania sa nechajú v tieni presušiť. Droga je zelená a chutí horko. Jej hlavnými zložkami sú alkaloidy (buxín), silice a triesloviny. Použitá vnútorne znižuje telesnú teplotu pri horúčkach a zápaloch žlčových a močových ciest. Z 1/2 čajovej lyžičky drogy na šálku vody sa pripravuje zápar alebo sa užíva v práškovej forme. Denná dávka je 0,5 g drogy, určuje ju však lekár. V minulosti nahrádzala droga chinín pri maláriových ochoreniach. Zvonka sa listy krušpánu používajú na prípravu obkladov a kúpeľov proti reuma­tickým bolestiam, dne a kožným vyrážkam. Droga je jedovatá a stanovené dávky sa musia dodržať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.