Kosatec záhradný, kosatec bradatý, (Iris x barbata), (Iridaceae – kosatcovité), en: Common flag, German iris
Charakteristika
Kosatec záhradný je trváca okrasná bylina so zhrubnutým, krátko plazivým podzemkom rastúcim priamo po povrchu pôdy, prípadne plytko pod ňou. Z podzemku vyrastá plochý vejár dlhých oblých končistých mečovitých listov a z neho aj pevná stonka nesúca niekoľko veľkých obojpohlavných kvetov podopretých listeňmi. Každý kvet sa skladá zo 6 okvetných lístkov. 3 vonkajšie sú väčšie a sklonené nadol a zvrchu nesú tzv. kefku/ fúzy / bradu. Na báze bývajú sfarbené do žltobiela a tento podklad je vykreslený tmavou žilnatinou. 3 vnútorné okvetné lístky sú vzpriamené a všetkých 6 je dole zrastených do rúrky. Medzi vonkajším a vnútorným okvetným lístkom sa nachádza sploštená čnelka (súčasť samičieho pohlavného orgánu), farbou aj tvarom pripomínajúca okvetný lístok. Kvety bradatých kosatcov zvyčajne príjemne voňajú.
Plody sú 3-puzdrové tobolky. Rastlina dorastá do výšky 30 – 100 cm.
Výskyt
Predkom bradatých kosatcov je pravdepodobne kosatec nemecký (Iris germanica), ktorého pôvod je neistý, predpokladá sa, že pochádza z južnej Európy a oblasti Stredozemného mora. Udomácnený bol v mnohých častiach Európy a dnes sa vyskytuje v mnohých formách a kultivaroch. Samotný kosatec nemecký sa dnes už v obchodoch neponúka. Vyšľachtených bolo veľmi veľa kultivarov, ktoré sa rozdeľujú do skupín podľa výšky vzrastu, doby kvitnutia, podmienok pestovania a prípadne aj farby kvetov. Záhradné doplnky aj všeličo do domácnosti nájdete tu.
Rozmnožovanie a presádzanie
Kosatce sa rozmnožujú delením starších trsov. Vhodné obdobie je hneď po odkvitnutí, alebo začiatkom jesene tak, aby mala rastlina dostatok času na zakorenenie pred príchodom zimy a mohla už nasledujúci rok zakvitnúť. V priebehu 2-3 rokov vytvoria kosatce nové silné trsy. Aby sa zachoval ich pekný tvar a bohato kvitli, odporúča sa rozsádzať ich každých 5 rokov.
Pri presádzaní podzemky opatrne zospodu podryte a so zeminou vyberte tak, aby ste nepoškodili korienky. Podzemky očistite, rozdeľte na jednotlivé trsy a skontrolujte, či nie sú napadnuté hnilobou. Všetky napadnuté časti odstráňte. Pred výsadbou ešte prípadne trsy namorte napr. v ružovom roztoku hypermangánu a po uschnutí prípravku ich môžete plytko vysádzať. Horná časť podzemku má trochu vyčnievať na povrchu pôdy. Môžete ešte skrátiť listy.
Ako pestovať kosatec
Umiestnenie
Vyhovuje mu slnečné, teplé a suchšie stanovište. Znesie čiastočný tieň, úpal aj sucho, no nie úplné zatienenie. V chladnejších oblastiach kvitne menej a horšie sa rozmnožuje. Je mrazuvzdorný, preventívne ho však môžete na zimu zakryť čečinou.
Zemina
Vhodná je priepustná výživná pôda, nesmie byť premokrená. Nevhodná je pôda s čerstvým organickým hnojivom alebo maštaľným hnojom.
Zálievka
Zalievajte ich len striedmo a dbajte, aby ste ich nepodmáčali. Nevyhovuje im ani dlhšie daždivé počasie. Vyhnite sa tiež zavlažovaniu zhora. Keď je priveľa vlahy, zvyknú trpieť na hnilobu koreňov. Neodporúča sa hnojiť ich dusíkom, znesú skôr jemné privápnenie.
Kvitnutie
Prvé kvety sa môžu objaviť už v apríli, hlavná sezóna kvitnutia je v máji a júni. Najlepšie kvitnutie aj odolnosť voči chorobám zabezpečíte umiestnením rastliny na plnom slnku. Najčastejšími príčinami nekvitnutia alebo slabého kvitnutia sú hlboká výsadba podzemkov, tienisté stanovište, prehnojenie a zahustenie výsadby (treba rozsadiť).
Starostlivosť
Po odkvitnutí kvetov odstráňte vysušené stonky. Listy nechajte, sú zdrojom živín pre podzemky. Neskôr zostrihnite aj zasychajúce listy na výšku asi 20 cm. Záhradné nožnice si môžete vybrať tu.
Choroby a škodcovia kosatcov
Heterospóriová škvrnitosť listov (heterosporium irises) vytvára oválne plesnivé škvrny na listoch hlavne v daždivých rokoch. Najprv sa tvoria malé, nenápadné, vodou nasiaknuté hnedé škvrny. Neskôr sú škvrny žltej až červenkastohnedej farby v strede so sivými fľakmi. Časom sa škvrny rýchlo zväčšujú až splynú a dochádza k odumretiu listu.
Kvetárka kosatcová – je blanokrídly hmyz, jej larvy spôsobujú zahnívanie kvetných pukov, menia ich na mokvavú hmotu a to hlavne počas suchých období.
Piliarka kosatcová (Rhadinoceraea micans) je blanokrídly hmyz, má dva páry tmavohnedých blanitých krídel a čiernosfarbené telo a končatiny. Poškodzuje len listy kosatcov, požerky spôsobujú jej larvy. Po párení samičky zapúšťajú vajíčka v menších skupinách do pletív listov zvyčajne v rade za sebou. V protisvetle sa vajíčka dajú ľahko spozorovať. Jedna samička nakladie 23 – 47 vajíčok. O 7 -9 dní sa z vajíčok vyliahnu larvy, ktoré spočiatku vyžierajú len drobné okienka v listoch, staršie larvy už potom spôsobujú rozsiahle požerky. Ak sa dotkneme listov, larvy padajú na zem. Vyvinuté larvy zaliezajú plytko do zeme , menia sa na predkukly a prezimujú. Začiatkom apríla sa menia na kukly a následne, ešte v apríli dochádza k rojeniu dospelých piliarok.
Využitie
Kosatec sa pestuje ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch. Kosatec nemecký bol považovaný za liečivú rastlinu a využitie má aj ako prísada v kozmetickom priemysle a pri výrobe parfumov. Ako aromatizujúca zložka sa používa pri výrobe púdrov, mydiel, zubných pást a voňaviek. Výťažky sa používajú aj pri výrobe liečiv na zlepšenie vzhľadu a potlačenie zápachu.
Na liečebné účely sa zbierajú podzemky (Rhizoma iridis) 3 – 5 ročných rastlín. Umyjú sa, zbavia sa listov, ošúpu sa a potom sa sušia v tenkých vrstvách pri teplotách do 35 °C. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu. Počas sušenia nadobúda droga fialkovú vôňu, ktorú podmieňuje ketón irón („fialkový koreň“), je lámavá a žlto zafarbená. Obsahuje silicu, škrob, slizy a triesloviny. Droga sa používa pri chorobách žlčníka a pri zápaloch horných dýchacích ciest.
Ďalšie príbuzné druhy
Rod Iris bol pomenovaný po gréckej bohyni dúhy.
Kosatec sibírsky (Iris sibirica) je trsovitá rastlina s užšími trávovitými listami a typickými modrými kosatcovitými kvetmi, ktoré však nemajú tzv. kefku/ fúzy / bradu. Tiež sa pestuje v rôznofarebných kultivaroch. Obľubuje vlhkejšie stanovištia.
Kosatec nízky (Iris pumila) je nízka trváca trsovitá rastlina s tuhými mečovitými sivozelenými listami. Dorastá do výšky 10 – 20 cm a prirodzene sa vyskytuje aj Slovensku v Malých Karpatoch a Slovenskom krase.
