Kozonoha hostcová

Kozonoha hostcová, Kozia noha, (Aegopodium podagraria), (Apiaceae – mrkvovité), cz: Bršlice kozí noha, Kerhák, Kerhátek, Husí packa, en: Ground elder, Herb gerard, Bishop’s weed, Goutweed, Gout wort

Charakteristika

Kozonoha hostcová je trváca statná bylina, dorastajúca do výšky 50 – 100 cm. V prvom roku vytvára prízemné listy a kvitne až v druhom roku. Má plazivý a na uzloch zhrubnutý podzemok s mnohými podzemnými výbežkami, ktoré majú vysokú regeneračnú schopnosť a rastlina sa prostredníctvom nich vegetatívne rozmnožuje.

Stonky sú vzpriamené, duté a hranato ryhované, v hornej časti rozkonárené. Čepele listov sú nesúmerné, vajcovité a pílkovité. Pripomínajú kozie kopýtka, podľa nich bola rastlina aj pomenovaná. Početné malé kvietky kvitnú od júna do augusta a sú zoskupené do dáždnikového súkvetia, odbornejšie nazývaného zložený okolík. Okolík má v priemere veľkosť 10 cm. Farba kvetov je biela, niekedy aj jemne ružová. Kvety majú 5 lupienkov aj 5 kališných lístkov. Plody sú nažky podobné rasci, sú 3 mm dlhé, ohnuté a keď sú zrelé, sú hnedej farby.

Výskyt v prírode

Kozonoha rastie v polotieni alebo tieni, je to tzv. polotieňový až výslnný lesný druh. Vyskytuje sa na čerstvých, v spodine vlhkých, slabo kyslých, bohatých, humóznych, hlbokých, piesočnatých, kamenistých, hlinitých alebo ílovitých pôdach. Často rastie na miestach pod kríkmi alebo stromami, popri cestách, v lužných a úžľabinových lesoch, v hrabinách, bučinách, liesčinách.

Vyskytuje sa aj v záhradkách, kde je nevítanou burinou. Má hustý a hlboký koreňový systém, vďaka ktorému ju ťažko odstránite z miesta kde zakorenila. Mnohokrát sa správa až invazívne.

Využitie

Mladé stonky a listy zbierané skoro na jar sa kedysi (v staroveku) používali ako zelenina do polievok, alebo ako súčasť príloh. Ak radi experimentujete a rastlina vám zachutí, môžete mladé skoré lístky skúsiť spracovať do šalátov, rozmixovať do smootie nápojov alebo z nich vyrobiť pesto. Použitie je podobné ako pri špenáte. Hodia sa tiež na pečené zemiaky alebo omelety, chuťou vraj pripomínajú zeler a petržlen. Obsahujú vitamín C.

Listy zbierané v čase tvorby kvetov už bývajú štiplavé a majú laxatívny účinok.

V liečiteľstve sa vyrábal výluh z podzemkov, ktorý sa používal pri reumatizme, močových kameňoch a dne. V súčasnosti sa ako liečivá bylina veľmi nevyužíva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.