Kukurica siata, (Zea mays), (Poaceae – lipnicovité)
Charakteristika
Kukurica siata je jednoročná vysoká bylina, ktorá sa dnes pestuje po celom svete ako mnohostranná úžitková plodina. Pochádza z Ameriky, z území dnešného Mexika, kde bola Indiánmi oddávna pestovaná ako kultúrna plodina. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky a na Slovensku sa začala pestovať v polovici 18. storočia.
Kukurica dorastá do výšky 1 až 3 metrov. Má plnú stonku z ktorej striedavo vyrastajú dlhé a štíhle listy v dvoch zvislých radoch. Na jednej rastline v závislosti od odrody sa na hlavnom steble môže nachádzať 8- 24 a viac listov. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom. Kukurica je jednodomá rastlina (podobne ako napríklad lieska), to znamená, že na jednej rastline sa nachádzajú aj samčie aj samičie kvety. Samčí kvet je metlina na špici rastliny, ktorá produkuje veľké množstvo peľových zŕn. Samičie súkvetie sa tvorí v pazuche listu. Je to šúľok chránený puzdrom z 5 – 15 lístkov, z ktorého vyčnievajú blizny a z ktorého sa vyvinú plody – zrná. Bývajú zväčša žltej farby, ale môžu byť aj biele alebo čierne, dokonca aj na tom istom klase. Zrno kukurice obsahuje veľké množstvo škrobu, bielkoviny, tuk, celulózu a popol.
Druhy kukuríc
Podľa kvality a štruktúry zrna (podľa zloženia endospermu) môžeme kukuricu rozdeliť na 5 rôznych typov.
Cukrová kukurica sa pestuje ako zelenina na priamu ľudskú spotrebu. Zrno sa skladá z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu.
Pukancová kukurica má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní (pri výrobe pukancov) sa voda nachádzajúca sa v jadre premení na paru a tým roztrhne plášť.
Tvrdá alebo obyčajná kukurica je podobná pukancovej, len má väčšie zrná. Pestuje sa najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky.
Škrobnatá kukurica je vhodná na výrobu múky. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a múčnych jedál aj pre celiatikov.
Kukurica konský zub je najrozšírenejší typ kukurice z hľadiska svetovej produkcie. Zrno má tvorené mäkším škrobovým endospermom, ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Tá však nepokrýva celé jadro, preto pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne.
Rozmnožovanie a výsev
Rozmožuje sa semenami, ktoré však bez pomoci nie sú schopné samé sa uvolniť z klasu.
Semená sa ukladajú do zeme do hĺbky 5 – 6 cm, vhodná ustálená teplota je minimálne 8°C. Čím je teplota vyššia, tým priaznivejšie vplýva na klíčenie a vzchádzanie. Vhodné obdobie nastáva od konca apríla do konca júna. Sadeničky do záhrady si môžete aj predpestovať, napríklad v parenisku, pretože kukurica dobre znáša aj presádzanie. V záhrade sa odporúča sadiť ju na vzdialenosť 25 x 60 cm do prekyprenej pôdy. Semená po výseve aj sadeničky po výsadbe dobre zalejte.
Ako pestovať kukuricu
Umiestnenie
Najradšej má slnečné a teplé stanovište. Zasaďte si ju na oslnené miesto v záhrade na severnej strane, aby svojím vzrastom netienila ďalším rastlinám na záhone. Vysaďte si viacero rastlín s časovým rozostupom, ak chcete úrodu zbierať postupne. Pomôcky pri pestovaní a doplnky do vašej záhrady si vyberiete tu.
Zemina
Ideálna je priepustná, dobre prekyprená a pohnojená, hlinitá a dostatočne vlhká zemina. Do pôdy môžete zapracovať rašelinu, piesok, hnojivo alebo kompost.
Zálievka
Vyhovuje jej dostatok vlahy.
Kvitnutie
Kvitne od júla do augusta.
Škodcovia a choroby
Medzi škodcov patrí vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis). Je to motýľ, ktorého húsenice vyžierajú steblá najčastejšie pod samčími kvetmi, často sa prežierajú cez steblo aj do šúľkov. Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera) je chrobák, ktorého larvy žijúce v zemi požierajú korene.
Kukuričné šúľky zvykne napádať sneť kukuričná (Ustilago maydis), ktorá ich premieňa na nádory naplnené čiernymi výtrusmi.
Využitie
Kukurica sa pestuje ako krmivo pre domáce zvieratá a to vo forme zrna alebo siláže. Je významnou surovinou v potravinárskom priemysle, kde slúži ako zdroj škrobu, glukózy, fruktózového sirupu aj liehu. Z kukuričných klíčkov sa lisuje olej, ktorý je východiskovou surovinou na izolovanie vitamínu E a slúži aj na výrobu liečiv proti paradentóze. Kukurica je súčasťou mnohých výrobkov od pudingov po bezlepkovú stravu určenú pre celiatikov. V priemysle sa zo zŕn vyrába papier, celulóza, linoleá, izolačné dosky. Uvažuje sa aj o použití kukurice pre výrobu bio-degradovateľných plastov a proteínov pre medicínske účely.
V Mexiku, odkiaľ pochádza, je kukurica súčasťou kultúry a je prítomná takmer vo všetkých jedlách, jej suché stonky sa používajú ako stavebný materiál pre ohrady a strešné krytiny, listy pre tvorbu rohoží a podobne. Na Slovensku sa z kukuričného šúpolia vyrábali kukuričné bábiky – šúpolienky.
Obľúbená je varená alebo grilovaná kukurica, pridať si ju môžete do polievok, rizota alebo na pizzu. Skvelé pomôcky do kuchyne môžete nájsť tu.
Liečivé účinky
Na liečebné účely sa zbierajú čnelky (blizny) samičích kvetov (Stigmata maidis), keď začínajú vyčnievať na vrcholčekoch šúľkov. Zbierajú sa ručne a sušia sa v tieni na dobre vetranom mieste. Droga obsahuje saponíny, silicu, triesloviny, živice, cukor, tuk a minerálne látky draslík a vápnik. Povzbudzuje činnosť srdcového svalu, zvyšuje krvný tlak a používa sa ako močopudný prostriedok. Má aj žlčopudný účinok a uplatňuje sa pri redukčných diétach. Z drogy sa pripravuje zápar, ktorý sa pije každý druhý deň.
GMO
Kukurica je dôležitá modelová rastlina v genetike. Veľa kontroverzných ohlasov vyvoláva aj pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified – GM) kukurice. Pestuje sa GM kukurica s vloženým génom, ktorý jej prepožičiava odolnosť proti škodcom tým, že vytvára proteín, ktorý je jedovatý pre týchto konkrétnych škodcov, pričom by nemal mať žiadny negatívny vplyv na iné organizmy. Odporcovia pestovania GM rastlín a plodín vo všeobecnosti majú výhrady v tom, že neškodnosť pre iné organizmy nebola dostatočne preukázaná a potvrdená, naopak poukazujú na štúdie, ktoré nachádzajú možnú súvislosť GMO s rozšírením alergických reakcií aj nádorových ochorení.
