Lastovičník väčší

Lastovičník väčší, (Chelidonium majus), (Papaveraceae – makovité), cz: Vlastovičník větší, en: Greater celandine

Lastovičník väčší, (Chelidonium majus)

Charakteristika

Lastovičník väčší je trváca bylina dorastajúca do výšky 30 – 70 cm. Má priamu, riedko ochlpenú byľ, ktorá je v hornej časti rozkonárená. Listy sú striedavé, perovito zložené, skladajú sa z piatich dielov. Dolné listy sú veľké a majú stopky, horné sú malé a sediace. Rubová strana čepele listov je hrboľatá a modrozelená, lícová strana je zelená. Lístky sú vajcovité, laločnaté, vrúbkované až strihané, roztrúseno chlpaté.

Kvety sú jasnožlté, zložené po štyroch až piatich v jednoduchých okolíkoch. Vyrastajú z pazúch horných listov. Plod je valcovitá, podlhovastá, jednopuzdrová, pukajúca tobolka, ktorá obsahuje semená s dužinatým príveskom. Semien je väčší počet a sú drobné. Celá rastlina obsahuje žltooranžovú mliečnu šťavu, ktorá z nej vyteká pri odtrhnutí. Je jedovatá (aj pre dobytok), táto šťava leptá kožu a oči. Pri manipulácii s rastlinou preto buďte opatrní.

Výskyt v prírode

Lastovičník väčší obľubuje čerstvé, bohaté, humózne, kamenisté až hlinité pôdy. Rastie na celom svete. Má rád vlhké miesta a pôdy s vyšším obsahom dusíka. Rozšírený je od nížin až do horského stupňa. Vyskytuje sa v lužných lesoch a kroviskách, na sutinách a rumoviskách, smetiskách, v záhradách, pri múroch, v parkoch a na úhoroch. Kvitne od apríla do augusta.

Fotky boli urobené na Muránskom hrade a v okolí Šúrskeho lesa.

Liečivé účinky

Je to liečivá rastlina, ktorú poznali už v starom Grécku a používala sa aj v stredoveku. Zbiera sa nadzemná časť rastliny ešte pred úplným rozkvitnutím (Herba chelidonii). Táto práca sa robí v rukavi­ciach. Pozbieraná vňať sa suší v tenkých vrstvách na lieskach alebo v sušiarňach pri teplotách do 35 °C. Droga obsahuje zmes alkaloidov (chelidonín, chelerytrín, sanguisorbín, berberín a i.), ďalej flavonoidy, silicu, saponíny, amíny a organické kyseli­ny.

Čerstvá droga a prípravky z nej sa používajú pri ochoreniach pečene, žlčníka a čriev ako kŕče uvoľňujúci a upokojujúci prostriedok. Pôsobí aj na krvný obeh tým, že rozširuje vencovité cievy. Alkaloidy majú aj baktericídny účinok. Skúma sa vplyv liečivých látok lastovičníka na zhub­né nádory (chelidonín je mitotický jed, ktorý, podobne ako kolchicín, zabraňuje deleniu buniek).

Chelidonín lastovičníka väčšieho má aj analgetický účinok, utišuje centrálnu nervovú sústavu a pôsobí sedatívne (ukľudňujúco).

Je zistené, že zloženie drogy nie je stále, účinok je istý iba pri použití čerstvej rastliny. Po šesťmesačnom uskladnení drogy sa silne znižuje analgetický účinok (utišujúci bolesť) a po jednom roku sa úplne stráca.

V ľudovom liečiteľstve sa z lastovičníka pripravujú masti proti ekzé­mom a psoriáze, droga sa odporúča pri dne, vodnatieľke, pri syfilise, malárii, na regulovanie menštruácie. Čerstvá mliečna šťava sa používa na odstraňovanie bradavíc.

Liečenie preparátmi z lastovičníka väčšieho sa odporúča robiť len pod lekárskym dohľadom. Väčšie dávky vyvolávajú otravy. Symptómy otravy sú veľký smäd, bolesti hlavy a žlčníka, závraty, halucinácie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *