Lastovičník väčší, (Chelidonium majus), (Papaveraceae – makovité), cz: Vlastovičník větší, en: Greater celandine
Charakteristika
Lastovičník väčší je trváca bylina dorastajúca do výšky 30 – 70 cm. Má priamu, riedko ochlpenú byľ, ktorá je v hornej časti rozkonárená. Listy sú striedavé, perovito zložené, skladajú sa z piatich dielov. Dolné listy sú veľké a majú stopky, horné sú malé a sediace. Rubová strana čepele listov je hrboľatá a modrozelená, lícová strana je zelená. Lístky sú vajcovité, laločnaté, vrúbkované až strihané, roztrúseno chlpaté.
Kvety sú jasnožlté, zložené po štyroch až piatich v jednoduchých okolíkoch. Vyrastajú z pazúch horných listov. Plod je valcovitá, podlhovastá, jednopuzdrová, pukajúca tobolka, ktorá obsahuje semená s dužinatým príveskom. Semien je väčší počet a sú drobné. Celá rastlina obsahuje žltooranžovú mliečnu šťavu, ktorá z nej vyteká pri odtrhnutí. Je jedovatá (aj pre dobytok), táto šťava leptá kožu a oči. Pri manipulácii s rastlinou preto buďte opatrní.
Výskyt v prírode
Lastovičník väčší obľubuje čerstvé, bohaté, humózne, kamenisté až hlinité pôdy. Rastie na celom svete. Má rád vlhké miesta a pôdy s vyšším obsahom dusíka. Rozšírený je od nížin až do horského stupňa. Vyskytuje sa v lužných lesoch a kroviskách, na sutinách a rumoviskách, smetiskách, v záhradách, pri múroch, v parkoch a na úhoroch. Kvitne od apríla do augusta.
Fotky boli urobené na Muránskom hrade a v okolí Šúrskeho lesa.
Liečivé účinky
Je to liečivá rastlina, ktorú poznali už v starom Grécku a používala sa aj v stredoveku. Zbiera sa nadzemná časť rastliny ešte pred úplným rozkvitnutím (Herba chelidonii). Táto práca sa robí v rukaviciach. Pozbieraná vňať sa suší v tenkých vrstvách na lieskach alebo v sušiarňach pri teplotách do 35 °C. Droga obsahuje zmes alkaloidov (chelidonín, chelerytrín, sanguisorbín, berberín a i.), ďalej flavonoidy, silicu, saponíny, amíny a organické kyseliny.
Čerstvá droga a prípravky z nej sa používajú pri ochoreniach pečene, žlčníka a čriev ako kŕče uvoľňujúci a upokojujúci prostriedok. Pôsobí aj na krvný obeh tým, že rozširuje vencovité cievy. Alkaloidy majú aj baktericídny účinok. Skúma sa vplyv liečivých látok lastovičníka na zhubné nádory (chelidonín je mitotický jed, ktorý, podobne ako kolchicín, zabraňuje deleniu buniek).
Chelidonín lastovičníka väčšieho má aj analgetický účinok, utišuje centrálnu nervovú sústavu a pôsobí sedatívne (ukľudňujúco).
Je zistené, že zloženie drogy nie je stále, účinok je istý iba pri použití čerstvej rastliny. Po šesťmesačnom uskladnení drogy sa silne znižuje analgetický účinok (utišujúci bolesť) a po jednom roku sa úplne stráca.
V ľudovom liečiteľstve sa z lastovičníka pripravujú masti proti ekzémom a psoriáze, droga sa odporúča pri dne, vodnatieľke, pri syfilise, malárii, na regulovanie menštruácie. Čerstvá mliečna šťava sa používa na odstraňovanie bradavíc.
Liečenie preparátmi z lastovičníka väčšieho sa odporúča robiť len pod lekárskym dohľadom. Väčšie dávky vyvolávajú otravy. Symptómy otravy sú veľký smäd, bolesti hlavy a žlčníka, závraty, halucinácie.