Jesienka obyčajná

Jesienka obyčajná, (Colchicum autumnale), (Colchicaceae – jesienkovité, predtým Liliaceae – ľaliovité), en: Autumn-crocus, meadow-saffron,

Charakteristika

Jesienka obyčajná je trváca bylina s hruškovitou šupinatou hľuzou, uloženou veľmi hlboko v pôde. Jej nadzemná časť (stvol = bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím) je 10 – 30 cm vysoká a vyvýja sa len v jeseni, od augusta až do novembra. Kvety má podlhovasté, lievikovité, šesťpočetné, ružovofialovej farby. V jeseni sú opeľované a semená sa vytvárajú v podzemnom semenníku, ktorý zostáva v zemi do jari.

Na jar nasledujúceho roku vyrastá z hľuzy ružica kopijovitých listov na krátkej byli. Listy bývajú dlhé 30 cm a široké 4 cm. V strede byle medzi listami sa nachádza plod – tobolka. Ide o spomínaný semenník (kontraktilný semenník), ktorý vyrástol zároveň s byľou. Obsahuje množstvo čiernohnedých semien. Semená dozrievajú v máji až júni spolu s celými kyjakovitými tobolkami, veľkými 3 – 5 cm. Začiatkom júla celá nadzemná časť rastliny odumiera.

Výskyt v prírode

Voľne rastúce jesienky patria k európskym rastlinám mierneho pásma. Sú to vlhkomilné rastliny, kvitnúce na priamom slnku. Obľubujú humózne pôdy, nájdeme ich aj na vápencových substrátoch. Rastú v podhorskom pásme a na podsvahových vlhkých lúkach a pasienkoch, kde sú nevítanou burinou. Fotky boli urobené v Kremnických vrchoch.

Jesienka je jedovatá

Jesienka obyčajná je veľmi jedovatá rastlina. Otravy spôsobené požitím semien alebo kvetov môžu byť smrteľné, prejavujú sa slinením, pálením v krku, dávením, krvavou hnačkou, kŕčmi a ochrnutím celého tela. Protijed je tanín. Jesienka je najmä pri používaní sušeného krmiva nebezpečná aj pre zvieratá, alkaloidy prechádzajú aj do mlieka hospodárskych zvierat. Jedovatá je aj voda, v ktorej bola kytička jesienok.

Informácie pre pestovateľov

Jesienka sa zvykne pestovať pre okrasu v nádobách aj v záhradných záhonoch. Jej neolistené kvety sa veľmi podobajú na kvety šafránu, hoci druhovo rastliny nie sú príbuzné. Pri umiestňovaní jesienky na záhon nezabúdajte, že tvorí výrazné kvety v jeseni a na jar tvorí trsy listov, ktoré však pomerne rýchlo odumierajú.

Umiestnenie
Ideálny je polotieň, ale znesie aj slnečné miesto. Hľuzy sú mrazuvzdorné, na jednom stranovišti ich môžete nechať niekoľko rokov. Dĺžka skladovania hľúz mimo pôdy by nemala byť dlhšia ako 1 mesiac.

Zemina
Hľuzy jesienky vysádzame do ľahších, kyprých a dobre priepustných pôd, asi 15 cm hlboko. Pôda musí byť výživná a mierne vlhká.

Zálievka
Nevyžadujú zálievku. Môžeme ich občas zavlažiť v období od konca marca do polovice mája, ak je veľmi sucho. Koncom mája začínajú listy zasychať a rastliny sa pripravujú na letný oddych.

Rozmnožovanie
Rozmnožiť sa dajú rozdelením trsov alebo výsevom semien. Hľuzy sa vysádzajú koncom leta, jesienky potom zakvitnú nasledujúci rok na jeseň.

Kvitnutie
Kvitne od augusta do novembra. Okrem typických ružovo fialových kvetov sú vyšľachtené odrody tmavo ružovo fialovej farby (Nancy Lindsay), alebo odrody s bielymi kvetmi (Album, Alboplenum).

  • Jesienka obyčajná, (Colchicum autumnale)
  • Jesienka obyčajná, (Colchicum autumnale)

Tipy na pestovanie a kombinovanie s inými rastlinami

Vzhľadom k tomu, že rastlina je silne jedovatá, treba zvážiť jej pestovanie hlavne v záhradách, kam majú prístup malé deti a domáce zvieratá. V takomto prípade sa jej pestovanie neodporúča. Najjedovatejšie sú hľuzy a semená, preto pri manipulácii s nimi používajte rukavice a ruky si dobre umyte.

Kvety jesienok určite spestria jesennú okrasnú záhradu. Vyniknú pri ihličňanoch, alebo pred vyššími trvalkami kvitnúcimi v rovnakom období, ako sú georgíny, astrovky, chryzantémy a rozchodníky. Ak sa rozhodnete pestovať ich v nádobách (pekné kvetináče môžete nájsť tu), po odkvitnutí je vhodné presadiť ich do záhrady.

Záhradkárske časopisy a knihy prinášajú tipy o pestovaní jesienok v trávniku. Tu sa vynára úskalie spojené s kosením trávnika. Kosiť možno až po vyzretí jarných listov jesienky, čiže prvé kosenie je v máji až júni. Počas kvitnutia jesienok (august až november) sa tiež nekosí. Následne pokosená tráva nie je vhodná na ďalšie použitie.

Využitie

Táto jedovatá rastlina má využitie na liečebné účely, nie však v domácich podmienkach. Zbierajú sa hľuzy (Tuber colchici) a semená (Semen Colchici). Obsahujú jedovatý alkaloid kolchicín, nachádzajúci sa v celej rastline. Ten sa používa pri akútnych zápaloch pri dne a pri reumatizme svalov a kĺbov. Kolchicín je mitotický jed, ktorý zabraňuje deleniu buniek a preto sa používa aj v experimentálnej biológii a šľachtiteľskom výskume.

Zber (hľuzy): August – September (Semená): Jún – Júl

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *