Pavinič

Pavinič, (Parthenocissus), (Vitaceae – viničovité), ľud: divý vinič, psie víno, en: Virginia creeper, Victoria creeper, Five-leaved ivy, Five finger, cz: Přísavník

Charakteristika

Pavinič  je trváca popínavá rastlina (liana) s drevnatejúcou rozkonárenou stonkou, ktorá môže dorásť do dĺžky 5 až 30 m. Je to mrazuvzdorná, dlhoveká, rýchlo rastúca, opadavá drevina. Listy má dlaňovité, striedavé, päťpočetné s eliptickými lístkami. V jeseni sa krásne sfarbujú do červena až fialova.

Kvitne v lete, kvety sú drobné a nenápadné, s priemerom cca 3 mm. Sú žltozelené a usporiadané do metlinovitých vrcholíkov. Plody sú tmavomodré bobule tvoriace sa v strapcoch na červených stonkách. Nie sú jedlé. Radi si však na nich pochutnajú vtáčiky.

Rastlina pochádza z východnej časti Severnej Ameriky.

Pestujú sa popínavé druhy a druhy s priľnavými prísavníkmi.

Pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) sa prichytáva na akýkoľvek kolmý podklad pomocou úponkov, ktoré sú zakončené prísavnými doštičkami. Rastlina sa pomocou nich sama vyšplhá aj po vysokom múre či stene domu.

Pavinič popínavý (Parthenocissus insertta) je typická liana, ktorá sa k opore prichytáva ovinutím a pomocou vzdušných korienkov. Nemá lepivé doštičky. Rastie preto na oporách, okolo ktorých sa môže ovinúť, napríklad cez iné kríky a stromy. Plody (bobule) má väčšie – v priemere 8 – 12 mm oproti paviniču päťlistému (5 – 8 mm).

Rozmnožovanie

Do okolia sa šíri vegetatívne. Dokáže dobre zakoreňovať z výhonkov, keď sa rastlina plazí po povrchu pôdy. Potom stačí zakorenený výhonok odstrihnúť od materskej rastliny a zasadiť na želané miesto.

Rozmnožuje sa aj generatívne, čiže semenami, ktoré buď dozreté popadajú popod materskú rastlinu, alebo ich do okolia roznášajú vtáky požierajúce bobule.

Pestovatelia množia pavinič aj pomocou odlistených odrezkov, ktoré by mali mať 3 pazušné púčiky. Vysádzajú sa priamo do prekyprenej pôdy na jeseň a do jari by mali zakoreniť.

Ako pestovať pavinič

Umiestnenie
Pavinič je nenáročný na svetelné podmienky a bude rásť na slnku, v polotieni aj v tieni.

Zemina
Nemá špeciálne nároky ani na pôdu. Rásť bude takmer kdekoľvek. Ideálna zemina je priepustná a výživná.

Zálievka
Znesie mokré aj vyschýnajúce pôdy. Zavlažujeme len čerstvo vysadené rastliny, aby mohli dobre zakoreniť.

Kvitnutie
Kvety sa vytvárajú v júli až auguste.

Starostlivosť
Starostlivosť o pavinič je zameraná na udržiavací strih a prerezávanie rozbujnenej rastliny. Odporúča sa priväzovanie mladých konárikov, aby sme usmernili ich rast.

Strihanie

Dalo by sa povedať, že pavinič je agresívna drevina. Pravidelný strih a kontrola rastu je preto nevyhnutná aj viackrát za rok. Pozor treba dať, aby rastlina neprerástla cez múry do odkvapových rúr, kde by listy blokovali odtok vody. Tiež môže podrastať strešnú krytinu a poškodiť ju. Výhonky treba včas odstrániť. Rastlinu môžete strihať kedykoľvek, neuškodí jej to. Najradikálnejší rez sa robí na jar, bez výčitiek aj na výšku 1 m. Pravidelným rezom sa rastlina zahusťuje. Vhodné záhradné nožnice na strihanie konárov si vyberiete tu.

Využitie

Pavinič sa využíva na zakrytie stien, plotov alebo záhradných altánkov. Rýchlo vytvorí súvislé kolmé zelené porasty, v jeseni prefarbené na červeno. Vzhľadom na prispôsobivosť a nenáročnosť je použiteľný takmer na každom mieste, kde nehrozí, že by svojou hmotnosťou alebo priľnavosťou dramaticky poškodil svoju oporu. Miesto výsadby si dobre premyslite. Poškodené múry a povrchy môže táto drevina ešte viac narušiť.

Skúsiť môžete vysadiť ho k pergole a vytvoriť tak zaujímavé zákutie. Oporu pre popínavé rastliny nájdete tu.

Môže sa pestovať aj ako pôdopokryvná rastlina, podobne ako brečtan.

Príbuzné druhy

Príbuzným druhom s rovnakým využitím je aj Pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata). Rastie pomalšie a lepšie sa udržiava na uzde.

Všetky druhy sa na jeseň krásne sfarbujú. Na jednej ploche je dobré pestovať vždy len jeden druh paviniča. Zaujímavá je však kombinácia opadavého paviniča a vždyzeleného brečtanu.