Pohánka jedlá, syn. pohánka obyčajná, pohánka strelovitá, pohánka siata, (Fagopyrum esculentum, syn: Fagopyrum sagittatum, Polygonum fagopyrum), (Polygonaceae – stavikrvovité), cz: Pohanka obecná
Charakteristika
Pohánka obyčajná je jednoročná rastlina dorastajúca do dĺžky 20–80 cm. Má červenkastú, dutú, vzpriamenú, málo vetvenú stonku. Obrastená je striedavými listami, pričom dolné sú stopkaté, horné takmer sediace. Majú šípovito srdcovitý tvar. V pazuchách listov na konci stonky sa tvoria bielo zelenkasté obojpohlavné kvety v strapcovitých súkvetiach. Niekedy majú kvety ružovkastú, bielu a zriedkavo aj červenkastú farbu. Plody sú trojhranné nažky. Nažky majú v závislosti od odrody hnedú, čiernu alebo šedú farbu.
Rozmnožovanie a výsev
Rozmnožuje sa semenami. Vysievajú sa od druhej polovice mája až do začiatku júla, pretože je citlivá na mráz. Semená sa vysievajú do hĺbky 1 až 2 cm do riadkov 10 až 15 cm vzdialených. Porasty udržiavajte v nezaburinenom stave. Pohánka je veľmi dobrá medonosná rastlina a prípadná prítomnosť včiel zabezpečí opelenie a dobrú úrodu semien. Vegetačné obdobie pri pohánke trvá len 90 dní (od vzídenia po zber). Pomôcky a doplnky do záhrady si vyberiete tu.
Výskyt
Pochádza zo Strednej Ázie. V Európe sa v niektorých krajinách pestuje ako krmivo pre hospodárske zvieratá a v Nemecku a Rakúsku ako liečivá rastlina. Uplatnenie nachádza aj v ľudskej výžive.
V minulosti mala v európskom jedálničku významnejšie postavenie, neskôr upadla do zabudnutia. V súčasnosti vďaka svojej výživovej hodnote a ľahkej stráviteľnosti opäť naberá na popularite. Označuje sa ako pseudocereália a tým, že neobsahuje lepok, je vhodnou náhradou obilnín pre celiatikov. U nás predávaná pohánka na varenie má pôvod v Litve, Turecku, Ukrajine, Kanade, Argentíne a prípadne aj inde.
Ako pestovať pohánku
Umiestnenie
Obľubuje teplé stanovište a plné slnko. Pestuje sa ako následná plodina napr. po obilninách, strukovinách alebo okopaninách.
Zemina
Dobre sa jej darí na pôdach ľahkých, hlinitopiesočnatých či piesočnato hlinitých. Prakticky sa dá pestovať na všetkých typoch pôd okrem ťažkých, ílovitých, silne vápenatých a znečistených. Je nenáročná na živiny.
Zálievka
V období sucha je vhodné porast zalievať.
Kvitnutie
Kvitne v júli až auguste.
Zber
Vňať zbierame v období pred kvitnutím. Suší sa pri teplote do 50 °C.
Plody sa zbierajú koncom augusta alebo v septembri, keď dozrejú.
Využitie na liečebné účely
Z farmaceutického hľadiska má význam flavonoid rutín obsiahnutý vo vňati aj semenách pohánky. Pomáha k zníženiu nadmernej priepustnosti krvných kapilár, ovplyvňuje ich pevnosť a elasticitu. Rutín v semenách i šupách je teda vynikajúcim liekom na cievy, napríklad na liečenie a predchádzanie praskania drobných vlásočnicových žíl napr. v oku alebo na tvári, na kŕčové žily alebo hemoroidy. Rutín s vitamínom C znižujú riziko trombózy, infarktu či mozgovej mŕtvice. Pohánka má význam aj pri žalúdkových a dvanástnikových vredoch, črevných ochoreniach a súčasne podporuje činnosť nervovej sústavy. Rutín sa nachádza napríklad aj v čiernych ríbezliach.
Využitie v kuchyni
Zrná pohánky sú zdrojom kvalitných bielkovín s vysokým obsahom esenciálnych aminokyselín (najmä lyzínu), vitamínov skupiny B a minerálnych látok (horčík, draslík, fosfor, vápnik, železo). Semená obsahujú väčšie množstvo sacharidov a dobre stráviteľnú vlákninu a priaznivé zloženie tukov.
Z pohánky sa konzumujú zrná (nažky), ktoré sa spracúvajú na pohánkovú krupicu – lámanku, melú sa na múku alebo sa len tak ako sú olúpané uvaria ako ryža. Pripravíte si tak prílohu k hlavným jedlám, alebo zmiešate so zeleninou na spôsob rizota. Na raňajky si môžete pripraviť pohánkové vločky s ovocím na spôsob müsli alebo pohánkovú kašu. Na trhu dnes nájdete množstvo výrobkov z pohánky, od cestovín, cez cukrovinky a trvanlivé pečivo až po nápoje.
Plevy pohánky sú bohaté na železo a môže sa z nich variť liečivý čaj, podobne aj z vňate a kvetu. Mladá vňať pohánky sa môže pridávať do polievky podobne ako petržlenová vňať. Užitočné kuchynské pomôcky aj všeličo iné môžete nájsť tu.
