Hrach siaty, (Pisum sativum), (Fabaceae – bôbovité)
Charakteristika
Hrach siaty je jednoročná rastlina so stredne hlbokým koreňovým systémom, ktorý je tvorený výrazným hlavným koreňom a množstvom bočných koreňov, ktoré sú kolonizované hľúzkovými baktériami. Stonka je priama, vystúpavá alebo popínavá a slabo vetvená. Listy vyrastajú zo stonky a sú perovito zložené. Majú jeden až tri páry lístkov, posledný jeden až dva páry a vrcholový lístok sú premenené na úponky, prostredníctvom ktorých sa hrach prichytáva o oporu a šplhá sa nahor. Biele kvety sa tvoria na rôzne dlhých, pevných pazušných stopkách, najviac po dvoch na jednej stopke. V niektorých varietach sú kvety s ružovým až fialovým sfarbením. Rozkvitajú odspodu stonky. Plody sú 4 – 9 cm dlhé struky obsahujúce 3 – 11 guľovitých semien (hráškov).
Poddruhy hrachu siateho
Pestujú sa hlavne nasledovné poddruhy hrachu siateho:
Hrach siaty (Pisum sativum convar. Sativum Alef.) – pestovaný na konzumné a kŕmne účely, kvitne bielo, zrelé semená sú guľaté, žlté alebo zelené.
Hrach siaty pravý kŕmny – peľuška (Pisum sativum convar. Speciosum Dierb.) – pestovaný je najmä na zelenú fytomasu obyčajne v miešankách s obilninami, kvitne pestro, zrelé semená sú sivej alebo hnedej farby, často s kresbou.
Hrach siaty dreňový al. stržňový (Pisum sativum convar. Medullare Alef.) – kvitne bielo, využívaný je v konzervárenskom priemysle, zbierajú a konzumujú sa nedozreté semená, dozreté semená sú kockatého tvaru, väčšinou zelené, vráskavé a nie sú varivé.
Hrach siaty cukrový (Pisum sativum convar. Saccharatum Ser. ) – kvitne bielo aj pestro, konzumujú sa celé nezrelé struky spolu s nezrelými semenami ako plodová zelenina, suché semeno sa využíva na výrobu škrobu.
Skvelé pomôcky do kuchyne a domácnosti môžete nájsť tu.
Rozmnožovanie a výsev
Hrach sa vysieva skoro na jar, najlepšie v druhej polovici marca až začiatkom apríla. Na teplo nie je príliš citlivý a dokáže odolávať aj miernym mrazíkom. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 – 3 ºC. Optimálna teplota pre rast je 15 – 20 ºC. Na vegetatívny vývoj hrachu veľmi priaznivo pôsobí jarné, mierne studené počasie a málo svetla. Na kvitnutie a dozrievanie plodov dobre pôsobí letné mierne počasie a viac svetla, v tomto čase je ideálna teplota okolo 25 – 30 ºC.
Hrášok vysievajte do hĺbky 4 – 5 cm, po jednotlivých zrnkách 3- 5 cm od seba a do riadkov vzdialených 15 – 30 cm. Po vzídení udržujte porast v bezburinovom stave. Pred výsevom upravte a prevzdušnite pôdu, napríklad pomocou kultivátora pôdy. Odporúča sa aj hlboká jesenná orba. Dôležité upozornenie: Suchý hrášok pred výsevom nepredmáčajte vo vode, pretože takto napučaný hrášok v pôde mliečavie a nevyklíči.
Ako pestovať hrach
Umiestnenie
Hrach nie je náročný na polohu, môžete ho pestovať na slnku aj v polotieni. Výsev skoro na jar má zásadný význam pre dosiahnutie bohatej úrody, pretože pri hrachu platí, že pri nedostatku svetla sa vyvíjajú stonky a listy a neskôr v intenzívnejšom svetle sa tvoria generatívne orgány rastlín (kvety a plody).
Zemina
Pre hrach sú vhodné pôdy stredne ťažké, piesočnatohlinité až hlinité, dostatočne vzdušné a biologicky činné, s dostatkom vápnika a fosforu. Nevhodné sú pôdy kamenisté, svahové, silne zaburinené, slané, kyslé alebo zamokrené.
Zálievka
Vyššie požiadavky na vlahu sú pri klíčení a začiatku tvorby generatívnych orgánov – púčikov a kvetov. Pri suchom počasí dochádza k opadávaniu kvetov a znižovaniu počtu semien v strukoch.
Kvitnutie
Kvitne od mája do júna.
Starostlivosť
Najlepšie hneď pri výseve zabezpečte hrachu oporu (napríklad z ostrihaných konárov stromov a kríkov), na ktorej sa bude môcť prostredníctvom svojich úponkov prichytávať a šplhať nahor. Použiť môžete aj pletivo, sieťku alebo šnúru. Zabezpečíte si tým vyššiu úrodu. Všetko do vašej záhrady nájdete tu.
Zber
Hrach má vegetačné obdobie 65-85 dní, zber zeleného hrášku teda prebieha od polovice júna až do polovice júla. Zbiera sa, keď sú plné struky, odtrhnutím a ochutnaním zistíte, či sú plody sladké. Ak chcete použiť semená na sušenie, treba ich nechať na rastline čo najdlhšie, aby preschli.
Využitie
Semená hrachu majú výbornú sladkastú chuť a čerstvé obsahujú veľké množstvo vitamínu C, B1, B2, B3, karotén aj železo a zinok. Ako všetky strukoviny, aj hrach má vysoký obsah bielkovín. Vďaka svojmu zloženiu má omladzujúce účinky, aktivizuje bunkový metabolizmus, pomáha zlepšiť kvalitu vlasov a pleti a dodáva veľa energie. Najzdravší je čerstvý a spracováva sa aj konzervovaním, sušením alebo mrazením. Zo suchého sa varí sýta hrachová polievka alebo hrachová kaša, čerstvý alebo mrazený sa pridáva sa do rôznych zeleninových šalátov, rizota alebo jarnej zeleninovej polievky, prípadne sa môže rozmixovať do zeleného hráškového krému. Všetko do kuchyne a domácnosti nájdete tu.
Choroby a škodcovia
Nakoniec treba spomenúť aj škodcov a choroby, ktoré sa môžu pri pestovaní objaviť. Poškodzovanie hrachu spôsobujú virózy, ako napríklad mozaika zvinovania hrachu, žltá fazuľová mozaika, mozaika hrachu). Chemická ošetrenie voči virózam neexistuje, ochrana spočíva v zakročení proti prenášačom, ktoré sú najmä vošky, zdrojom vírusov môžu byť aj porasty ďateliny a lucerny. Z ďalších chorôb sa môzu vyskytnúť baktériová spála hrachu, pleseň, antraknóza, hrdza, fuzáriové vädnutie hrachu a na konci sezóny múčnatka.
Zo škodcov sa v horúcich suchých letách vyskytujú strapky, ktoré najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách. Dospelé strapky a larvy cicaním spôsobujú zasychanie kvetov, zabrzdenie rastu a deformáciu strukov.
Zrniarka hrachová je chrobák, ktorý má na svedomí pravidelné okrúhle otvory na semenách. Asi jedna tretina obsahu semien býva vyžratá a v týchto otvoroch pod šupkou možno vidieť bielokrémovú kuklu alebo tmavosivého chrobáka.
Mínerka záhradná poškodzuje listy, v ktorých vytvára plytké dlhé biele chodbičky so záhybmi, výlučky sú v podobe čiernych zŕn. V chodbičke sa nachádza larva škodcu. Silne napadnuté rastliny reagujú znížením úrody semien.
