Jahoda záhradná, Fragaria x ananassa, (Rosaceae – Ružovité)
Charakteristika
Jahoda záhradná je trváca rastlina, má krátky podzemok, prízemnú ružicu listov a vytvára dlhé, zakoreňujúce sa poplazy. Listy sú trojpočetné, vajcovité, s pílkovitým okrajom, na rube sú plstnaté a rastú na dlhých stopkách. Päťlupeňové kvety rastú v riedkom strapci na vyšších stonkách. Farba kvetov je biela. Plody sú nažky. Jahody – obľúbené ovocie je vytvorené zo zdužinateného, zhrubnutého, kvetného lôžka. Na jeho povrchu sú uložené spomínané plody, drobné, žltohnedé nažky. Od jahody lesnej sa odlišuje hlavne veľkosťou vzrastu celej rastliny, vrátane kvetov a plodov. Má aj rozpoznateľne inú chuť.
Rozmnožovanie jahôd
Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, vyrastajúcich z materskej rastliny. Z jednej rastliny môže vyrastať aj viac poplazov naraz a ich dĺžka dosahuje aj 1,5 metra. Na jednom poplaze sa môže vyvinúť aj 5 ks nových rastlín. Odoberať sa oplatí len prvé dve rastlinky, ktoré sú najkvalitnejšie. Pri ďalších už hrozí riziko, že nezakvitnú a nebudú plodiť. Nové, kvalitné a silné rastlinky zasadíme do debničiek, alebo ich priamo na záhone podložíme črepníkom s pôdou, do ktorého zakorenia. Ak už majú dostatočne vyvinuté korene, odstrihneme ich od materskej rastliny a zasadíme ich do pôdy rovnako, ako keď sme záhon jahôd zakladali.
Ak jahody nechceme rozmnožovať, poplazy im odstraňujeme, aby rastlinu zbytočne nevysilovali.
Odborníci odporúčajú označiť si vo výsadbe najzdravšie rastliny, ktoré nie sú napadnuté žiadnymi hubovými chorobami a ktoré najbohatšie rodia. Tieto rastliny sú najvhodnejšie na množenie. Z nich potom odoberáme spomenuté prvé dve rastlinky na poplazoch. Keď sa objavia prvé korienky, oddelíme ich od materskej rastliny a necháme ich vytvoriť si bohatú koreňovú a listovú zásobu zasadením do debničiek. Takto si predpestujeme nové sadenice. Mladé rastliny, ktoré sa nechajú na záhone na poplazoch, slabšie zakorenia a v prvom roku mávajú slabú úrodu.
Pestovanie jahôd
Umiestnenie
Jahodám vyhovuje slnečné stanovište, na takom mieste im dozrejú sladké plody. Znesú aj polotieň.
Výsadba
Nevhodné je vysádzať jahody na miesto, kde pred tým rástli zemiaky. Mohli by sa nakaziť hubami alebo háďatkami. Ak sme zlikvidovali starú výsadbu jahôd, nové jahody tiež nesadíme na toto isté miesto, aby sme predišli šíreniu chorôb, škodcov a únave pôdy.
Jahody vysádzame tak, že srdiečko (zhrubnutá časť medzi listami a koreňmi) má byť na úrovni pôdy. Ak sú vysadené hlboko, majú zakrpatený rast. Ak sú vysadené plytko, hrozí im vyschnutie, alebo vymrznutie.
Zemina
Jahodám najlepšie vyhovujú hlinito piesočnaté pôdy s dostatkom živín a rastú aj na ťažších pôdach. Vyžadujú mierne kyslú zeminu. V jeseni pred výsadbou zapracujte do zeme maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. Na prípravu pôdy a zapracovanie rašeliny, piesku, hnojiva alebo kompostu výborne poslúžia kultivátory. Kultivátory si kúpite tu.
Zálievka
Nevyhovujú im vlhké, alebo zamokrené zeminy. Po výsadbe však jahody pravidelne zalievame, po pár týždňoch sa ujmú a začnú samostatne rásť, potom ich zalievame podľa potreby. Rastliny zavlažujeme ku koreňom, nie na srdiečko (stred), aby sme nevytvorili podmienky pre hnilobu.
Kvitnutie a zber plodov
Kvitnú v apríli a máji. Jahody dozrievajú po šiestich až ôsmych týždňoch, v júni a júli. Plody stačí zbierať každý druhý deň. Do osobitnej nádoby zbierame aj poškodené, alebo nahnité jahody, ktoré ihneď zlikvidujeme.
Jahody sa zbierajú aj s kúskom stonky, ktorú odstránime až tesne pred konzumáciou. Jahody si tak zachovajú dlhšie čerstvosť. Najvhodnejší čas na zber jahôd je ráno, keď je chladnejšie a ak ich rovno nezjeme, treba ich umiestniť do chladničky. Aby sme si vychutnali chuť a farbu, jahody skonzumujeme najneskôr na tretí deň od zberu.
Starostlivosť o výsadbu
Starostlivosť po zime
Na jar porast jahôd prečistíme, odstránime staré poškodené a napadnuté listy. Mrazom povyťahované rastliny zatlačíme späť do pôdy.
Aby sa jahody nezašpinili od zeminy, pokrýva sa pôda okolo nich fóliou alebo netkanou textíliou. Tým sa zároveň obmedzí rast buriny a udrží sa vlhko a teplo. Nastieľanie slamou sa neosvedčilo, pretože to oneskoruje dozrievanie plodov.
Niektoré odrody môžu byť citlivejšie na mráz a v zime vymŕzajú, preto sa na zimu zakrývajú textíliou alebo fóliou.
Choroby a škodcovia
Jahody veľmi chutia aj slimákom a slizniakom, ktorí v noci vyhrýzajú diery do plodov a cez deň sa skrývajú. Výsadbu preto kontrolujte a podľa uváženia zasiahnite.
Pomôcť by mohlo, ak okolo vysadenej rastliny umiestnite takýto medený plôtik, slizniaky a slimáky majú totiž prirodzenú averziu voči medi. Pre viac plašičov škodcov, kliknite sem.
Rovnako radi si na jahodách pochutnávajú aj vtáky. Ak by hrozilo zničenie celej úrody, oplatí sa ponad jahody natiahnuť sieťku, cez ktorú sa vtáky nedostanú.
Pri chorobách jahôd, ako sú rôzne hniloby, listové choroby, alebo pleseň sivá, treba okamžite odstrániť napadnuté časti rastliny, aby sa choroba nešírila ďalej. Infekciám predchádzame dodržiavaním rotácie rastlín v záhrade.
Využitie
Jahoda vytvára chutné plody, obsahujúce vitamín C. Pozor, niektorí ľudia sú na jahody alergickí. Listy jahody záhradnej nie sú liečivé ako pri jahode lesnej, preto sa nezbierajú.
Z jahôd sa vyrába chutný lekvár, kompót, sirup, pyré, pridávajú sa do ovocných mís, štiav, smooties, koláčov. Vynikajúco chutia s čokoládou, mätou alebo medovkou, šľahačkou, šampanským. Zvyknú sa mraziť, prípadne aj sušiť. Skvelé pomôcky do kuchyne môžete nájsť tu.
2 základné odrody jahôd
Stále rodiace jahody v mnohých kultivaroch plodia celú sezónu až do prvých mrazov. Najviac plodov majú v skorom lete, ale kvitnú a plodia v menšom množstve až do jesene. Na dobrú plodivosť potrebujú chladnejšie noci (pod 18°C).
Klasické jahody v mnohých kultivaroch rodia zvyčajne tri týždne v priebehu júna a júla. Klasické jahody sa ešte rozdeľujú na skoré a neskoré. Ich plody sú spravidla veľmi kvalitné a najlepšie sa hodia na dlhšie skladovanie aj spracovanie.
