Mäta (Mentha), (Lamiaceae – hluchavkovité), cz: Máta, en: Mint, fr: Menthe, de: Minze
Charakteristika
Mäta je trváca bylina s aromatickými protistojnými listami s výraznou žilnatinou a pílkovito zúbkatými okrajmi. Dorastá do výšky 30 – 60 cm. Má rozkonárený podzemok, z ktorého vyrastajú početné štvorhranné stonky. Stonky sú v hornej časti rozkonárené a ukončené klasmi bledoružových kvetov. Plody sú tvrdky, ale väčšina pestovaných druhov je sterilná a nerozmnožuje sa semenami. Vzhľadom na veľkú variabilitu a častú hybridizáciu je dnes pomerne náročné identifikovať a zaradiť pestovanú rastlinku ku konkrétnej odrode.
Medzi najrozšírenejšie a najpestovanejšie mäty v bylinkových záhradách patrí liečivá Mäta pieporná (Mentha x piperita), ktorá má najsilnejšiu mentolovú vôňu a Mäta klasnatá (Mentha spicata), ktorá má jemnejšiu vôňu a je vhodnejšia na použitie v kuchyni. Zvykne sa ešte pestovať napríklad Mäta vodná (Mentha aquatica), ktorá je veľmi dekoratívna, odolnejšia proti mrazu aj proti hrdzi mätovej, neobsahuje však mentol, alebo malolistá Mäta korzická (Mentha requienii), ktorá je pôdopokryvná a môže vytvárať rozsiahle voňavé koberce, po ktorých sa dá kráčať. (Pre zaujímavosť, voňavé koberce sa dajú vypestovať aj z materinej dúšky včasnej zakrpatenej.)
Rozmnožovanie
Mäta sa rozmnožuje podzemnými výhonkami, delením trsov alebo odrezkami (na jar). Svojou životaschopnosťou a rozpínavosťou prekvapí začínajúcich pestovateľov, veľmi rýchlo produkuje nové výhonky a plazí sa pomedzi susedné rastliny. Preto jej treba vyčleniť nejakými zábranami priestor, spoza ktorého nebude prerastať.
Ako pestovať mätu
Umiestnenie
Mäta obľubuje teplé, tienisté a vlhkejšie miesta.
Zemina
Na pestovanie mäty je vhodná akákoľvek záhradná zemina dostatočne zásobená vodou. Ideálna je stredne priepustná, vápenatá, výživná pôda.
Zálievka
Mäte vyhovuje vlhké prostredie. Doprajeme jej zálievku, ak jej vysychá pôda.
Starostlivosť
Nadzemná časť rastliny na zimu vysychá, ale vďaka neporušenej koreňovej sústave sa na jar znova objaví.
Kvitnutie
Kvitne od júla do septembra.
Strihanie
Mäte prospieva pravidelný strih, nabudí rast mladých listov a výhonkov. Záhradné nožnice si vyberiete tu.
Choroby a škodcovia
Z chorôb rastlinu poškodzuje hrdza mätová. Ide o hubovité ochorenie, ktoré sa šíri hlavne v chladnejších a daždivejších obdobiach. Napadnuté výhonky treba bezodkladne odstrániť z porastu, nie sú vhodné na konzumáciu ani iné spracovanie. Ďalšou hubovou chorobou je septorióza mäty (Septoria menthicola) a zo živočíšnych škodcov sa v poraste môžu objaviť larvy a chrobáky pásavky mätovej.
Zber listov
Na liečebné účely sa zbierajú listy mäty piepornej (Folium menthae piperitae) od júla do septembra pred kvitnutím. Zber sa vykonáva za suchého a slnečného počasia, pretože vo vlhkom a chladnom počasí je riziko, že sa listy a vňať zaparia a znehodnotia. Sušia sa v prievane aj umelo pri teplotách do 25°C. Rastliny napadnuté hrdzou a inými chorobami nezbierajte.
Využitie mäty
Mäta patrí medzi bylinky, ktoré majú využitie aj v gastronómii, kde sa používajú čerstvé listy alebo mladé výhonky. Vhodné sú na dochutenie alebo dekorovanie sladkých jedál, dezertov a nápojov. Výborne dochutia ovocné šaláty spolu s listami medovky, pokrájané na drobno. Po rozdrvení lístkov sa uvoľňujú silice so špecifickou mentolovou vôňou. Z mäty sa vyrábajú sirupy, limonády, ľadové aj horúce čaje a likéry. Pridáva sa aj do cukroviniek.
Skvelé kuchynské pomôcky aj všeličo iné môžete nájsť tu.
Čerstvými lístkami sa tiež dochucujú slané jedlá, ako šaláty, omáčky, polievky (šošovicová alebo hrachová) a používajú sa na dochutenie rôznych dressingov, bylinkového masla, na ochutenie ryže alebo kuskusu.
Pre obsah mentolu sa mäta prieporná pridáva do aromatických vôd, mentolových kvapiek a liehu, ktoré sa používajú na masáže, proti bolestiam hlavy a pri výrobe zubných pást.
Liečivé vlastnosti mäty piepornej
Z účinných látok má najväčší význam silica s obsahom mentolu (až 50%), ďalej triesloviny a organické kyseliny.
Droga podporuje tvorbu žalúdočných štiav, potláča nadúvanie a hnačky, zmierňuje kŕče tráviacej sústavy a podporuje vylučovanie žlče. V terapii sa využíva aj slabý antiseptický (sterilizačný) účinok drogy na inhalácie proti nádche a zápalom hltana a priedušiek a protizápalový účinok pri črevných ťažkostiach.
Príbuzné druhy
Kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria) je trváca bylina s chlpatou rozkonárenou stonkou a malými, bielymi kvietkami s fialkastými fliačkami, vyrastajúcimi z pazúch listov. Rastlina má liečivé účinky, chuťou pripomína medovku. Používa sa pri liečbe nervových porúch a migrény, podporuje trávenie a pomáha pri liečbe ženských chorôb. Kocúrnik je aromatická bylina a svojou vôňou priťahuje mačky.
Medovka lekárska (Melissa officinalis) je trváca liečivá bylina vzhľadom podobná mäte, je však mohutnejšia, má charakteristickú arómu podobnú citrónu a starším rastlinám drevnatie podzemok. Medovkový čaj sa podáva pri psychických ťažkostiach. Upokojuje, zmierňuje časté zmeny nálad a nepokoj a pomáha zaspať.
