Zlatobyľ, (Solidago), (Asteraceae – astrovité)
Charakteristika
Zlatobyľ je trváca bylina s priamou, rozkonárenou stonkou a valcovitým plazivým podzemkom. Listy sú striedavé, kopijovité a dlho končisté. Vytvára bohaté súkvetia – tzv. chocholíkaté metliny, ktoré sú tvorené úbormi žiarivo žltých kvetov. Kvitne v júli až októbri. Plod je nažka s chocholčekom.
Druhy
Do rodu Zlatobylí (Solidago) patria desiatky druhov, rozšírených najmä v Severnej Amerike. U nás sú najvýraznejšie zastúpené 3 druhy:
Zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea) je rozšírená v Európe, Ázii aj Severnej Amerike, dorastá do výšky 100 cm. V dolnej časti byle má listy veľké s dlhými stopkami, v hornej časti sú menšie, takmer bez stopky. Strapcovité súkvetia vytvára na vzpriamených vetvičkách. Jej stonka je lysá, v hornej časti niekedy chlpatá. Rástla tu skôr ako zvyšné 2 druhy. Výzorom sa trochu podobá na Starčeka Fuchsovho.
Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) dorastá do výšky 50 až 250 cm. Jej byle sú holé, len v čase kvitnutia môžu byť aj riedko chlpaté. Listy majú krátko chĺpkaté okraje aj žilky na rube. Môžu byť jemne zúbkaté. Súkvetie je tvorené z nadol zakrivenými koncami vetvičiek, ktoré majú akoby strieškovitý tvar. Niektorí autori ho pomenúvajú ako široko pyramidálne súkvetie. Úbory kvetov smerujú nahor. Kvitne od augusta do septembra, občas až do októbra.
Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) dorastá do výšky 50 až 150 cm. Jej byle sú drsno chlpaté a husto olistené. Stonka je husto chlpatá hlavne v hornej polovici aj spodok čepelí listov je husto chlpatý. Na listoch sú okrem stredovej aj výrazné postranné žilky. Súkvetie je väčšie a rozložitejšie a tvorí sa takmer na vodorovných vetvičkách bez zakrivenia. Kvitne v auguste až októbri.
Zlatobyľ obrovská a Zlatobyľ kanadská sú pôvodom zo Severnej Ameriky, dovezené k nám boli ako okrasné a medonosné rastliny. V 19. storočí unikli do voľnej prírody, splaneli a darilo sa im až tak, že museli byť zaradené medzi invazívne rastliny vzhľadom na ich schopnosť potláčať pôvodné rastlinstvo a vytvárať homogénne porasty.
Rozmnožovanie
Zlatobyľ obrovská a Zlatobyľ kanadská sa šíria do okolia plazivými rozkonárenými podzemkami prerastajúcimi pod zemou, z ktorých vyrastajú nové rastliny. Na vzdialenejšie voľné stanovištia sa dostanú pomocou vetra, ktorý rozfúkava do okolia mnohopočetné semená – nažky. Ideálne pre ich klíčenie sú voľné nezatienené plochy.
Výskyt
Zlatobyľ obyčajná rastie na svetlých a suchších stanovištiach, v krovinách, rúbaniskách, svetlých listnatých lesoch a ich okrajoch, na lúkach a pasienkoch od nížin do horského stupňa.
Zlatobyľ obrovská a Zlatobyľ kanadská rastú na opustených miestach s narušenou vegetáciou, na vlhkých, humóznych stanovištiach, v pobrežných krovinách v povodí väčších riek (okolo Dunaja) a v lužných lesoch, v nížinách a pahorkatinách. Rastú tiež popri cestách, železniciach či na nelegálnych skládkach.
Zber
Všetky 3 spomínané zlatobyle sú považované za liečivé byliny. Zbiera sa vňať tesne pred rozkvetom. Zrežte asi 30 cm dlhé konce rastliny a sušte ich v tieni alebo v sušičke pri teplotách do 40 stupňov. Ak by ste zbierali vňate po rozkvitnutí, kvety by počas sušenia mohli dozrieť do plodov a to nie je žiadúce. Usušený materiál nesmie stratiť pôvodnú farbu a pach. Sušičky na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu.
Využitie
Dôležité účinné látky sú triesloviny, flavonoidy rutín a kvercitrín, saponíny, silice, organické farbivo.
Droga má diuretické (močopudné), protizápalové, protireumatické a metabolické účinky. Používa sa na liečenie zápalových procesov močového aparátu a na potlačenie záchvatov bolesti, pri zápale obličiek, močového mechúra, pri kamienkoch a piesku v obličkách, na zlepšenie činnosti prostaty. Napomáha vylučovaniu odpadových látok, preto sa používa pri reumatických ochoreniach, dne, zápale kĺbov a pri chronických kožných chorobách (napr. ekzémy). Čajové súpravy a pomôcky na prípravu lahodného čaju nájdete tu. Zvonka sa používa na nehojace a zapálené a hnisajúce miesta, aj pri zápaloch v ústnej dutine.
