Žltnica maloúborová, (Galinsoga parviflora), (Asteraceae – astrovité), cz: Pěťour maloúborný
Charakteristika
Žltnica maloúborová je jednoročná, svetlo zelená rastlina s bohatým koreňovým systémom, považovaná za burinu. Má priamu, vetvenú stonku, ktorá dorastá do výšky 20 – 60 cm.
Listy má protistojné, dolné sú stopkaté a širšie, horné sú takmer sediace a užšie. Ich dĺžka býva 6 cm a šírka približne 4,5 cm. Tvar čepele je vajcovitý až vajcovito kopijovitý a okraje sú jemne zubaté a chĺpkaté. Kvety vyrastajú v koncovom riedkom vidlanovom súkvetí zloženom z úborových kvetov. Úbory sú drobné, v priemere majú 3 – 5 mm. Skladajú sa z 5 bielych jazykovitých trojzubých kvetov a žltého terča, v ktorom je 20 – 35 rúrkovitých kvetov. Plody sú nažky, jedna rastlina dokáže vyprodukovať tisíce semien a niekoľko generácií za sezónu. Kvitne od mája do prvých mrazov, najväčší rozvoj dosahuje v druhej polovici leta.
Rozmnožovanie a šírenie
Rozmnožuje sa generatívne – semenami, hoci aj vytrhnutá alebo uľahnutá stonka vo vlhkých podmienkach zakorení. Semená si udržujú klíčivosť 2 a viac rokov. Klíčia na svetle. Semená z okrajových kvetov klíčia lepšie ako z terčových. Vzchádzajú za priaznivých tepelných podmienok a vo vlhkej pôde, v neskoršej jari a následne etapovite počas celého letného obdobia. Už za 3 týždne po vyklíčení môže rastlina zakvitnúť. Nažky dozrievajú ešte niekoľko dní po vytrhnutí byliny.
Semená rozširuje vietor, voda, prichytávajú sa na pracovné náradie, šíria sa cez kompost, zvieratami, záhradnou zeminou, osivom.
Výskyt
Žltnica maloúborová je rozšírená v miernom a subtropickom pásme. Pochádza z Južnej Ameriky, postupne bola zavlečená človekom do rôznych častí sveta. Vyskytuje sa všade, kde sa pestujú kultúrne plodiny. Rastie na poliach, v záhradách, viniciach, rumovištiach, pri cestách. Vyhovujú jej dobre hnojené a zavlažované, hlinito piesčité kypré pôdy. Na ornej pôde je rozšírená hlavne v zeleninových oblastiach a v okopaninách. Je odolná a znesie aj extrémnejšie podmienky (cesty, múry, dlažba a podobne), aj keď v suchých rokoch alebo suchých oblastiach sa vyskytuje menej. V uľahnutej pôde vydrží až niekoľko rokov.
Využitie
Ide o burinu, takže v poľnohospodárskej pôde je nežiadúca. Pre vysoký obsah bielkovín je však vhodná ako zelené krmivo pre úžitkové zvieratá. V ľudovom liečiteľstve sa zbiera a suší kvitnúca vňať (Herba galinsogae). Obsahuje bielkoviny, flavonoidy, silice, živicové látky, vitamín C. Vňať sa spracováva do rôznych tinktúr, odvarov, zábalov a kúpeľov, používaných proti lupienke, ekzémom, na zle sa hojace rany aj na paradentózu. Užitočné pomôcky na prípravu čaju a spracovanie liečivých bylín si môžete vybrať, keď kliknete sem.
