Figovník obyčajný, (Ficus carica), (Moraceae – morušovité), en: Common fig
Charakteristika
Figovník obyčajný je rozložitý opadavý ker dorastajúci do výšky 3-5 metrov, niekedy aj viac. Vytvára širokú, nízku korunu. Listy sú kožovité, veľké 10 -30 cm, dlaňovito členené, tmavozelenej farby. Pri poranení ronia latex ktorý je dráždivý. Pestuje sa pre chutné a zdravé plody – figy. Plody sú hruškovité až guľovité, po dozretí tmavofialovej alebo žltozelenej farby. Plody sa tvoria akoby bez zjavného kvitnutia v pazuchách listov.
Kvety figovníka sú malé a prehliadnuteľné, uzavreté sú v nápadnom, zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare, ktorý má na vrcholku malý otvor pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia – tzv. parthenokarpicky.
Ak pestujeme figovník voľne na záhrade, na jar nasadené plody dozrievajú od polovice augusta do októbra, pri ideálnych podmienkach dozrejú cca 3 mesiace po kvitnutí. V subtropických oblastiach stihne figovník zarodiť 3x, v miernom pásmej už plody z druhej várky nedozrejú. Niekedy, hlavne v chladnejších oblastiach alebo chladnejších obdobiach, nestihnú u nás dozrieť ani figy z prvej várky.
Figovník je pôvodom zo Stredného východu a západnej Ázie a zdomácnel okolo celého Stredozemia. Hoci patrí medzi subtropické rastliny, dospelému, dobre vyvinutému a zakorenenému kru neublížia ani mrazy do –15 °C.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami, ktoré sa odoberajú skoro na jar po strihaní. Odoberieme dvojročné výhonky s 3-4 púčikmi. Namočíme ich vo vlažnej vode, aby sa nám cievky neupchali roniacim mliekom. Potom rez ošetríme stimulátorom rastu a zasadíme šikmo do nádoby so substrátom tak, aby vyčnieval posledný púčik. Pri teplote 20 až 25 °C by mali zakoreniť do 4-6 týždňov (pri miernom vlhčení). Pre množenie použijeme zmes rašeliny a piesku.
Ako pestovať figovník
Umiestnenie
Figovník sadíme na slnečné, teplé, bezveterné stanovište, najlepšie na jar. Dobre bude rásť pri múre otočenom na juh alebo západ. Neškodí mu ani slnečný úpal. Na slovensku sa mu darí hlavne v južných vinohradníckych oblastiach.
Na dozrievanie plodov figovníka je dlhodobé teplo a slnko nevyhnutnosťou.
Zemina
Vyhovuje mu dobre priepustná zemina na plnom slnku s neutrálnou pôdnou reakciou. Nie je náročný na pôdu, nevyhovuje mu iba veľmi kyslá. Pri pestovaní v nádobe je vhodný substrát zložený zo záhradnej pôdy, kompostu, piesku a rašeliny (v pomere 2:1:0,5:0,5).
Zálievka
Vyhovuje mu skôr sucho. Voľne rastúci figovník polievame pri tvorbe plodov do augusta len pri nedostatku prírodných zrážok. Ak je pôda premokrená v čase dozrievania plodov, praskajú. Ak pestujeme rastlinu v nádobe, bohatá zálievka počas horúcich letných dní je nutná.
Kvitnutie
Doba kvitnutia je od marca do júla.
Choroby a škodcovia
Figovník obyčajný u nás nezvykne trpieť chorobami. Pri pestovaní v skleníkoch sa na mladých rastlinách objavujú molice. Na praskajúcich plodoch môžu škodiť mravce a osy, ktoré láka sladká vôňa dužiny.
V chladnom a vlhkom prostredí sa môže objaviť figovníková hrdza. Je to hubová choroba prejavujúca sa hnedo-červenými škvrnami na listoch. Spôsobuje opadávanie listov a oslabenie rastliny. Ďalšia možná choroba je vírusová mozaika, ktorá sa prejavuje svetlými, ostro ohraničenými škvrnami (mozaikou) na listoch či priamo čiastočnou deformáciou listov.
Strihanie
Figovník je dobré zrezať v jarnom období, aby sa naštartoval rast nových výhonov. Znáša i hlbší rez a veľmi dobre regeneruje. Záhradné nožnice si môžete vybrať tu.
Odstraňujú sa suché a poškodené výhonky až na čisté zdravé drevo a vrcholky mladých výhonkov. Odstránime tiež tenké a slabé vetvičky, ponecháme len tie silné, na ktorých budú plody. Pri správnom pestovaní by ich tam z predchádzajúcej sezóny nemalo byť príliš veľa. Zastrihneme nové tohtoročné výhony za 4. až 5. listom. Pri opadnutí lístia odstránime všetky zvyšné plody väčšie ako malý hrášok. Ich ponechanie by oneskorilo alebo zredukovalo úrodu v budúcom roku.
Zazimovanie
Do voľnej pôdy vysádzame najskôr trojročné rastliny, pretože jedno a dvojročné drevo veľmi ľahko namŕza a pri nepriaznivejších podmienkach by rastlina uhynula. Staršie rastliny vydržia obyčajne bez poškodenia mrazy -10 až -15 °C. Pri väčších mrazoch zvyknú namŕzať jednoročné konáre. Môže sa stať, že v tuhších zimách zmrzne celá nadzemná časť figovníka, no koreňový systém obyčajne prežije. V nasledujúcom roku vypučia od koreňa nové konáre a o rok neskôr znovu rodia. Mladšie figovníky je vhodné chrániť pred mrazmi obalením kmeňa a prikrytím pôdy vrstvou nástielky.
Využitie
Figy sú chutné a výživné ovocie. Spracovávajú sa na kompóty, marmelády, likéry, perníky a cukrovinky. Zvyknú sa upravovať sušením alebo kandizovaním. Výbavu do kuchyne si určite doplníte tu.
Známe sú aj ich liečivé účinky, medzi ktoré patria regulácia trávenia (napríklad pri zápche), zmiernenie menštruačných ťažkostí, podporujú výkonnosť a prebúdzajú aktivitu. Využíva sa ich podporný účinok pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice.
Príbuzné druhy
Zaujímavosťou je, že do rovnakej čeľade patrí aj známa izbová rastlina Fikus benjamín, inak známa aj ako figovník lesklý.
