Hadinec obyčajný, (Echium vulgare), (Boraginaceae – borákovité), en: Viper’s-bugloss
Charakteristika
Hadinec obyčajný je dvojročná rastlina dosahujúca výšku 30 – 100 cm. V prvom roku vytvára prízemnú listovú ružicu a ďalšie vegetatívne orgány, v druhom roku vyrastá priama stonka na ktorej sa tvoria kvety. Listy má úzko podlhovasté až kopijovité, prízemné listy v ružici sú stopkaté, listy na stonke sú sediace a rastú striedavo. Dužinatá stonka je statná, drsná a štetinatá, vyrastá zo stredu listovej ružice. Pokrytá je tmavými, červenými až čiernymi hrbolčekmi (bradavkami), z ktorých vyrastajú pichľavé štetiny. Odstávajúce štetinaté chlpy – trichómy – sa nachádzajú aj na listoch, prakticky na všetkých zelených častiach rastliny. Na fotografiách je vidieť, že chĺpky, hoci jemnejšie, sa nachádzajú aj na korunných lístkoch.
Hadinec obyčajný patrí medzi pomerne značne variabilné druhy.
Kvitnutie
Kvitne v druhom roku, od mája do októbra. Kvety sú usporiadané vo vijanoch a vyrastajú z pazúch horných listov. Kvetné púčiky majú ružovú farbu a postupne sa menia na fialové až modré rúrkovité kvety. Ojedinele môžu mať aj bielu farbu. Sú obojpohlavné. Z kvetov vyčnievajú dlhé ružové tyčinky a rozoklaná čnelka. Podľa nej získala rastlina pomenovanie, čnelka s dvojhrotou bliznou pripomína hadí jazyk a starší kvet je podobný hlave hada. Ešte zaujímavosť k tyčinkám, každý kvet ich má 5, pričom jedna z nich je nápadne kratšia ako zvyšné štyri.
Plody sú trojhranné bradavičnaté tvrdky. Semená sa po dozretí na jeseň vysievajú na stanovište, roznáša ich aj vietor, voda alebo živočíchy.
Výskyt
Rastlina rastie od nížin do podhorských oblastí na suchších výslnných stanovištiach. Rozšírená je v mediteránnej až boreálnej oblasti Európy a Ázie. Má hlboký kolovitý koreň, ktorý môže dorásť až do dĺžky 250 cm, preto sa jej darí na suchých piesočnatých až kamenistých lokalitách. Rastie na medziach, násypoch pozdĺž ciest a železníc, na rumoviskách, v priekopách a lomoch. Vyskytuje sa na lesostepných stráňach a lúkach, miestami vo veľkom počte.
