Prvosienka jarná pravá, (Primula veris), (Primulaceae – prvosienkovité), cz: prvosenka, petrklíč , en: primrose
Charakteristika
Prvosienka jarná pravá je trváca bylina dorastajúca do výšky 10 – 30 cm. Listy vyrastajú v ružici priamo z krátkeho vertikálneho podzemku, z ktorého vyrastajú aj husté zväzočkovité tenké korienky. Listy sú podlhovasté vajcovité, na okrajoch vlnkato vrúbkované, vpredu tupo končisté až zaokrúhlené, na báze náhle zúžené do krídlatej stopky. Mladé lístky sú zvinuté, v čase kvitnutia dosahujú veľkosť 6 cm, neskôr sú väčšie. Čepeľ má vráskavú štruktúru.
Žlté voňavé kvety vyrastajú usporiadané do okolíkov na vrchole stvolu. Dosahujú veľkosť 1 – 2 cm. Kvetný kalich je hranatý, akoby trochu nafúknutý a odstávajúci od korunnej rúrky. Je bledozelený alebo zelenkastožltý a len do 1/5 – 1/3 rozkrojený na 5 trojuholníkovitých cípov. Korunná rúrka je päťpočetná a rovnako dlhá alebo dlhšia ako kalich a v ústí je sfarbená do oranžova.
Kvitnutie
Kvitne v apríli až v júni.
Výskyt v prírode
Prvosienka jarná je polovýslnný až výslnný, na vodu nenáročný euroázijský druh. Rastie na suchých až čerstvých, na živiny a bázy viac menej bohatých, humóznych, kamenitých, alebo čisto hlinitých a ílovitých pôdach. Rozšírená je od nížin do stredných polôh. Rastie na suchších stanovištiach na lúkach, pasienkoch a slnečných stráňach najmä na vápenatých pôdach a vyskytuje sa aj v svetlejších bylinných podrastoch riedkych dubových a bukových lesov. Patrí do vegetačného pásma zmiešaného dubovo – lipovo – javorového lesa. V niektorých krajinách je zákonom chránená.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami, ktoré sú prítomné v dozretých plodoch – tobolkách. Tobolky sú hnedej farby, majú vajcovito oválny tvar a veľkosť okolo 0,6 – 1 cm. Do okolia ich rozširuje vietor a mravce. Semená potrebujú na vyklíčenie dostatočnú vlhkosť.
Využitie
Prvosienka jarná patrí medzi liečivé byliny. Zbierajú sa kvety (Flos primulae) a podzemky a korene (Radix primulae). Kvety sa sušia pomaly v tenkých vrstvách na tienistom mieste alebo v sušičkách pri teplote do 40°C. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu. Usušený materiál sa uskladňuje na tienistom, suchom a vzdušnom mieste.
Droga z kvetu má mierne medovú vôňu a sladkastú chuť, droga z podzemku má anízovú vôňu a nepríjemne škrabľavú chuť. Obidve drogy majú výrazný odhlieňovací a slabý močopudný účinok. Použiť sa môžu ako podporný prostriedok pri liečbe zápalov horných dýchacích ciest. Čaj z kvetov sa používa aj pri nespavosti, migréne a nervovej slabosti.
Príbuzný druh – prvosienka vyššia – ako ich rozoznať
Prvosienka vyššia (Primula elatior) je vzhľadom veľmi podobná prvosienke jarnej pravej. Je rovnako trváca, 10 – 30 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou vráskavých listov a žltými rúrkovitými kvetmi v kalichu usporiadanými v okolíku na vrchole bezlistej stonky. Má rovnaké liečivé účinky ako prvosienka pravá. Ako ich teda rozoznať?
Rozlišujúce znaky sú nasledovné: Kvety prvosienky vyššej sú trochu väčšie (1,5-2,5 cm) a (zväčša) nevoňajú. Kvetný kalich takmer celkom prilieha ku korunnej rúrke, je bledožltý s tmavo zelenými hranami. Rozkrojený je do 1/ 3- 1/2 na 5 kopijovitých (nie trojuholníkovitých) cípov. Kvitnúť začína o mesiac skôr skôr – od marca až do mája a v prírode sa vyskytuje na vlhkejších stanovištiach listnatých lesov a horských lúk. Zaraďovaná býva medzi lesné druhy. Rozšírená je od pahorkatín až do horského stupňa.
Vyšľachtené boli krásne kultivary s rôznymi výraznými farbami bohato kvitnúcich kvetov, jednofarebné aj viacfarebné a s obľubou sa pestujú v záhradách aj na terasách či balkónoch pre potešenie a navodenie jarnej nálady. Viac informácií o pestovaní prvosienky vyššej je v prekliku.
