Púpava lekárska, (Taraxacum officinale), (Asteraceae – astrovité, podčeľaď : Cichorioideae – čakankovité), cz: Smetanka lékařská, Pampeliška, en: Dandelion
Charakteristika
Púpava lekárska je trváca bylina s kolovitým koreňom. Jej listy rastú v prízemnej ružici. V obryse sú oválno kopijovité a zubaté. Zo stredu ružice vyrastajú duté stonky zakončené úbormi žltých jazykovitých kvetov. Úbory sa pred dažďom, chladom a nocou pomaly zatvárajú. Kvitne od apríla do júla. Po odkvitnutí sa súkvetie premení na guľovité súplodie. Plody sú nažky s chocholcom. Celá rastlina je prestúpená mliečnicami. Obsahujú bielu, horkú, nejedovatú šťavu, ktorá zanecháva (nielen na pokožke) tmavé škvrny. Púpava dorastá do výšky od 5 do 20 cm.
V minulosti sa používala na liečbu očných chorôb, o čom svedčí aj rodový názov – taraxis = zápal očí.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa generatívne – semenami a zároveň aj koreňovými výhonkami. Na jednej rastline môže dozrieť až 7 000 semien. Do okolitého prostredia sa nažky dostávajú vysemenením na stanovišti a postupným vzchádzaním z pôdnej zásoby. Semená sú rozširované vetrom. Klíčia a vzchádzajú postupne počas celého roka.
Výskyt v prírode
Púpava je rozšírená v mediteránnej až arktickej oblasti Európy a Ázie. Rastie na svetlých, sviežich aj suchších stanovištiach, na lúkach, trávnatých násypoch, medziach a úhoroch od nížin do horského stupňa. Býva označovaná za burinu, pretože rastie nechcene v záhradách a trávnikoch, viniciach, smetiskách a nádvoriach, na pasienkoch, popri cestách, alebo na poliach.
Vyhovujú jej takmer všetky druhy pôdy a vďaka hlbokému koreňu zvláda aj tie najväčšie letné horúčavy a sucho. Na suchších miestach v období sucha jej môžu usychať listy, ktoré opäť narastú, keď bude dostatok vlahy. Najvhodnejším spôsobom jej odstraňovania je hlboká orba v čase jej kvitnutia.
Liečivé účinky
Na liečebné účely sa zbierajú korene, vňať, listy aj kvety (Radix, Herba, Folium, Flos taraxaci).
Korene púpavy sa zbierajú na jar (marec) alebo v jeseni, keď listová ružica začne schnúť (september – október). Dôkladne sa umyjú, pozdĺžne sa narežú a sušia sa v sušičkách pri teplotách do 50°C. Sušičku na sušenie byliniek, ovocia aj iných potravín si môžete vybrať tu. Korene sušíme až kým pri prelomení nevyteká mliečna šťava. Po vysušení je droga svetlo až tmavohnedá, slabo horká a nevonia. Korene zozbierané na jeseň obsahujú viac liečivých látok, uskladňujú sa na vzdušnom a suchom mieste. Môžu mať vlhkosť do 14-tich percent.
Vňať sa zbiera pred rozkvitnutím rastliny a niekedy sa vykopáva s koreňmi.
Korene obsahujú triterpenoidné horčiny, glykozid, steroly, aminokyseliny, triesloviny, až 25 % inulínu a kaučuk. Droga sa používa ako žalúdočný liek podporujúci chuť do jedla, zvyšuje žalúdočnú sekréciu a má žlčopudný účinok.
Ľudové liečiteľstvo odporúča koreň púpavy i pri ochoreniach sleziny, celkovej slabosti, pri anémiách, na zlepšenie zloženia krvi, pri arterioskleróze (tento účinok je vyvolaný pravdepodobne viazaním cholesterolu) a pri chronických kožných ochoreniach.
Mladé čerstvé listy, ktoré ešte neobsahujú horké mlieko, sa pre vysoký obsah vitamínu C pripravujú ako šalát.
