Chochlačkovec žltý, (Pseudofumaria lutea, predtým Corydalis lutea), (Papaveraceae – makovité), cz: Dymnivka žlutá, en: Yellow corydalis, Rock fumewort, Yellow fumitory
Charakteristika
Chochlačkovec žltý je trváca, mrazuvzdorná, 10 až 40 cm vysoká bylina s plazivým podzemkom (bez hľuzy) a krátkymi rozvetvenými olistenými stonkami. Listy má 2 – 3 x perovito delené, lístky sú stopkaté, úkrojky celookrajové alebo laločnaté. Sú žltozelenej až sivozelenej farby a často zostávajú zelené aj počas zimy.
Kvety žiarivej žltej farby sú usporiadané do koncového vzpriameného mnohokvetého strapca a vyrastajú z pazúch kopijovitých končistých listeňov. Dlhostopkatý strapec je zväčša tvorený 5 – 15 kvetmi. Kvety sú dlhé 2 cm a majú 4 okvetné lístky, pričom vrchné sú s krátkou zaoblenou ostrohou zahnutou nadol. Kvitnú dlho – od mája do septembra.
Semená sa tvoria v oválnych plochých tobolkách pripomínajúcich struky, sú tmavohnedé a majú biele elaiozómy. Rastliny sa bohato vysemeňujú. Chochlačkovec je považovaný za slabo jedovatú rastlinu, obsahuje toxické alkaloidy (napr. korydalín a korybulbín, bulbokapnín, protopín).
Výskyt v prírode
Pochádza z južného úpätia juhozápadných a stredných Álp v Taliansku a Švajčiarsku a vyskytuje sa aj v iných krajinách juhozápadnej, západnej a strednej Európy vrátane Slovenska. Pestuje sa v záhradách, ale rovnako často aj splaňuje.
Najlepšie sa mu darí v svetlom tieni s dobrou vlhkosťou, ale znesie aj plné slnko aj hlboký tieň, vyhýba sa extrémnym horúčavám a chladu. Častokrát ho vidno osídľovať praskliny starých múrov.
Rozmnožovanie
Rastlina sa samovoľne vysemeňuje a zo semien vyrastajú semenáče. Záhradkári si ju tiež množia delením trsov koncom jari. Ako sa však semená rastliny dostanú do múru? Odpoveď je jednoduchá. Semená chochlačkovca žltého obsahujú vonkajšiu štruktúru bohatú na lipidy zvanú elaiozóm, ktorú veľmi obľubujú mravce. Ide o výživný dužinatý výrastok, ktorý mravce konzumujú a semená si prenášajú do mraveniska a hniezda v stene. Elaiozóm, alebo aj „mäsko“ zjedia a zvyšok semena vyhodia. To potom môže na novom mieste vo vhodných podmienkach vyklíčiť. Využívanie mravcov na rozptyľovanie semien do okolia je obojstranne výhodné a nejde o ojedinelý jav. Nazýva sa to myrmekochoria a využívajú ho aj iné rastliny. Patrí medzi ne napríklad veternica iskerníkovitá, pečeňovník trojlaločný, snežienka, medvedí cesnak, veronika brečtanolistá a mnohé iné.
Využitie
Rastlinu obľubujú záhradkári, ktorí ju umiestňujú do svojich predmestských skaliek. Dobre prospieva na výslnnom aj polotienistom stanovisku, v dobre priepustnej a humóznej pôde pomedzi skaly. Kvitnúť začína v máji a zastaví ju až prvý zimný mráz. V príliš veľkej horúčave ju však môže zabrzdiť a zastaviť aj teplo, to znamená, že prestane rásť a má aj kratšiu životnosť. Inak ale počas leta nevyžaduje žiadnu údržbu. Všetko do záhrady aj domácnosti nájdete tu.
Príbuzné druhy
Do rodu Pseudofumaria patria len dva druhy, druhý príbuzný je tiež nehľuznatý Chochlačkovec bledožltý (Pseudofumaria ochroleuca, predtým nazývaný Corydalis ochroleuca). Má biele kvety, pričom vnútorné korunné lístky majú žlté špičky. Staršia literatúra priraďuje obidva druhy do rodu Corydalis (Chochlačka).
Chochlačka dutá (Corydalis cava) je trváca jarná bylina, vysoká od 15 – 30 cm. Pod zemou má veľkú dutú hľuzu, ktorá je dutá preto, že odspodu odumiera. Celá rastlina je silne jedovatá.
Chochlačka plná (Corydalis solida) je na prvý pohľad veľmi podobná chochlačke dutej. Pod zemou má guľatú, plnú hľuzu. Listene, z pazúch ktorých vyrastajú jednotlivé kvietky, sú dlaňovito dielne, čiže majú 3 – 5 zárezov (vyzerajú ako keby mali 3–5 prstov). Zároveň sú dlhšie ako kvetné stopky.
