Margaréta biela balkónová

Margaréta biela balkónová, Leucanthemum paludosum, (al. Chrysanthemum paludosum al Mauranthemum paludosum), en: Creeping Daisy, Mini Marguerite. Starší slovenský názov: Králik biely, cz: Kopretina bílá, (Asteraceae/Astrovité)

Charakteristika

Staršia literatúra uvádza margarétu bielu pod názvom králik biely. Latinský názov tohto druhu je Leucanthemum vulgare, celá rastlina je pomerne premenlivá a v rámci jedného druhu je niekoľko poddruhov. V záhradách sa často pestujú nižšie odrody (Leucanthemum paludosum) so slovenským názvom Margaréta balkónová. Margaréta patrí medzi krytosemenné dvojklíčnolisté rastliny a do čeľade astrovité (Asteraceae). V tejto čeľadi nenájdeme žiadne jedovaté rastliny. Čeľaď astrovité je najväčšia čeľaď kvitnúcich rastlín a patrí do nej vyše 24 tisíc druhov.

Margaréty biele (Leucanthemum vulgare) sa vyskytujú v prírode od nížin až po horské oblasti. Nájdeme ich takmer v celej Európe. Sú to trváce rastliny dorastajúce do výšky 20 až 80 cm. Na konci priamych stoniek majú biele kvety s roztvorenými korunnými lupienkami, ktoré obklopujú svetložltú kvetnú hlavičku. Tmavozelené listy lopatkovitého tvaru rastú v prízemnej ružici a majú zúbkatý okraj. Čím vyššie rastú listy na stonke, tým sú menšie. Listy na stonke sú kopijovité a rastú striedavo.

Je to trváca bylina. Obdobie vegetačného pokoja pretrváva vďaka valcovitým, trochu uzlinatým a šikmo položeným podzemkom.

Šľachtením vznikli desiatky odrôd, ktoré sa líšia výškou, tvarom listov a kvetov. Kvety sú jednoduché, poloplné aj plné, ale i strapaté či ihlicovité a majú rôznu veľkosť a farbu. 

Rozmnožovanie

Margaréta biela balkónová sa rozmnožuje generatívne, semenami. Semienka sa vysievajú na jar, v apríli až v máji, na záhon alebo do nádob, rovnako ako pri letničkách. Ak sme mali rastlinku v nádobe, v septembri ju presádzame do zeme na konečné stanovisko.  Pri presádzaní, ktoré sa potom odporúča uskutočňovať každé 3 roky, trsy rastliny rozdelíme. Rastlinu tým omladíme a zároveň ju podporíme v ďalšom raste.

Údaje pre pestovateľov

Umiestnenie: Margarétam vyhovuje plne slnečné stanovište. Rastlina je pevná a znesie aj vietor.

Najslnečnejšie stanovištia sú zvyčajne južné a západné strany budov. Úplné slnko zvyčajne znamená 6 alebo viac hodín priameho slnečného žiarenia počas slnečného dňa. Čiastočné slnko alebo polotieň znamená menej ako 6 hodín slnka, ale viac ako 3 hodiny. Rastliny, ktoré sú v niektorých klimatických podmienkach schopné plného slnka, môžu tolerovať len čiastočné slnko v iných klimatických podmienkach.

Zemina: Pre dobrý rast potrebuje margaréta výživnú, humóznu a dobre priepustnú pôdu.

Zálievka: Vyžadujú dostatok slnka a vlahy , nie však trvalé zamokrenie. V lete potrebujú margarétky veľmi veľa vody. Ak sa im zemina príliš vysuší, začnú im vädnúť listy a rastlina prestane kvitnúť. Na záchranu rastliny treba zrezať korunku asi o tretinu. Rastlina by mala potom začať vyháňať bočné výhonky, ktoré budú kvitnúť.

Kvitnutie: Botanické druhy margaréty bielej kvitnú od mája do augusta, vyšľachtené kultivary začínajú kvitnúť trochu neskôr (koncom mája).
Kvety sa otvárajú na slnku.

Starostlivosť: Margaréta biela aj jej kultivary sú veľmi nenáročné na pestovanie. Vyžadujú len dostatok slnka a vlahy. Z času na čas je vhodné margaréty presadiť na iné stanovište (cca každé tri roky). Priebežne odstraňujeme odkvitnuté kvety a žlté listy.

Choroby a škodcovia na margarétach

Na margarétkach sa zvyknú objavovať vošky a zvyčajne ich roznášajú mravce. Vošky sú malý, mäkký, pomaly sa pohybujúci hmyz, ktorý saje z rastlín šťavy. Vošky mávajú rôzne sfarbenie od zelenej po hnedú alebo čiernu a môžu mať krídla. Napádajú veľa druhov rastlín, ktorým spôsobujú zakrpatené, deformované listy a púčiky. Môžu prenášať aj škodlivé rastlinné vírusy. Zvyknú sa veľmi rýchlo rozmnožovať, často sa objavujú na jar alebo na jeseň. Zoskupujú sa na koncoch vetvičiek a konárikov, kde sú rastliny ešte mladé a jemné.

Strapky sú malý, okrídlený hmyz, ktorý napáda mnohé druhy rastlín a prosperuje v horúcich, suchých podmienkach. Dokážu sa rýchlo množiť. Väčšina škôd na rastlinách je spôsobená mladými larvami, ktoré sa živia jemným listovým a kvetným tkanivom. To vedie k deformovanému rastu, poraneným kvetom a predčasnému odkvitaniu. Strapky tiež môžu prenášať mnoho škodlivých rastlinných vírusov.

Pochutnajú si na nich aj skočky. Sú to malé čierne skákajúce chrobáčiky, veľké cca 1 – 2 mm, ktoré sa vyskytujú vo väčších skupinách a sú veľmi nenásytné. V listoch rastlín vyžierajú dierky. Keď sa premnožia, vedia veľmi rýchlo zničiť celé porasty rastlín. Prosperujú v horúcich slnečných suchých dňoch.

Rastliny preto pravidelne kontrolujeme, a v prípade potreby zasiahneme.

Pestovateľské tipy a starostlivosť

Balkónové margarétky dorastajú do kompaktného kríčkového tvaru a je možné vytvarovať ich aj do stromčekovej podoby. Veľmi efektne vyzerá spoločná výsadba niekoľkých druhov margarét líšiacich sa farbou kvetu.

Kombinácia s inými kvitnúcimi rastlinami

Margarétka sa pestuje aj ako letnička, vhodná do záhonov i nádob. V balkónových výsadbách sa hodí na kombinovanie s rôznymi letničkami. Pre bohaté kvitnutie, ako už bolo spomínané, potrebuje dostatok slnka a vlahy.

V zmiešaných trvalkových záhonoch sa uplatnia margarétky vysadené do skupiniek minimálne po troch rastlinách. Biele margarétky vyniknú s výrazne farebnými druhmi, ako je lupina, flox, maky, zvončeky, ľalie či ľaliovky. Pekne vyniknú aj vysadené samostatne, prípadne skombinované s inými farebnými odrodami. K prednostiam margarétok patrí dlhé obdobie kvitnutia a nenáročnosť pestovania.

One thought on “Margaréta biela balkónová

  • 19. augusta 2019 at 22:18
    Permalink

    Margarétky sú jednoduché a krásne – ja ich mám veľmi rada aj v zmesiach lúčnych kvetov do záhrady namiesto trávnika. Veľmi sa z nich teším.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.