Lupina mnoholistá, Vlčí bôb, (Lupinus polyphyllus), (Fabaceae – bôbovité), en: Large-leaved lupine, Big-leaved lupine, Blue-pod lupine, Many-leaved lupine
Charakteristika
Lupina mnoholistá je trváca, 100 – 150 cm vysoká, robustná bylina pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorá zdomácnela na väčšine územia Európy. Listy má dlaňovito rozložené a skladajú sa z 10 -15 lístkov. Lístky sú na líci zvyčajne holé, na rube hodvábno chlpaté, prílistky sú štetinovité. Kvety sú motýľovité, vyrastajú vo veľkých hustých súkvetiach. Listene sú opadavé, listence zakrpatené. Plod lupiny je chlpatý, mnohosemenný struk.
Tradičná farba kvetov lupiny je modrá až modrofialová s mnohými odtieňmi. Rod Lupinus však zahŕňa vyše 200 rôznych druhov. Záhradkári väčšinou pestujú odrody označované názvom Lupinus hybridus. Medzi nimi nájdete kvety bielych a tiež rôznych ružových, červených, fialových farieb v nápadných žiarivých odtieňoch aj farebných kombináciách.
Väčšina druhov lupín obsahuje jedovaté horkochutiace chinolizidinové alkaloidy (lupinín, lupaín, sparteín), ktoré pri požití vo väčších množstvách spôsobujú otravu zvieratám aj ľuďom.
Takto vyzerá rašiaca lupina začiatkom a koncom marca:
Výskyt v prírode
Vo voľnej prírode vyrastá na surových čerstvých pôdach ako pioniersky druh. Vyskytuje sa na viac menej humóznych, piesočnatých až kamenistých a hlinitých pôdach, chudobných na obsah vápnika. Rozširuje sa na lesných okrajoch, svetlinách, čistinkách a rúbaniskách, rastie popri cestách, vodných tokoch a násypoch, pričom uprednostňuje svetlé a vlhké stanovištia a nevápnité kyslé pôdy. Ilustračné fotografie som urobila v prírode v Malej Fatre a Kremnických vrchoch a tiež v mojej záhradke. V mnohých krajinách je lupina mnoholistá považovaná za invázny druh.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenami. Na odkvitajúcich rastlinách dozrievajú spomínané struky s dobre klíčivými semenami. Ak sú zabezpečené vhodné podmienky, v okolí materskej rastliny často vyrastajú semenáčiky, ktoré však nemusia byť identické s materskou rastlinou.
Ako pestovať vlčí bôb
Umiestnenie
Lupina potrebuje slnečné stanovište alebo polotieň.
Zemina
Vyhovuje jej čerstvá, hlboká a dobre priepustná ľahká pôda. Nevyhovuje jej vápnik v pôde a nedarí sa jej ani v bohatých ťažkých pôdach, v ktorých nemá dlhú životnosť. Nevhodná je pôda obohatená organickou hmotou alebo maštaľným hnojom, takéto prostredie spôsobuje lupine zahnívanie koreňov.
Zálievka
Doprajte jej dostatok vlahy, ale pozor, neznáša premokrenie. V mokrých, nepriepustných pôdach často dochádza k hnilobe koreňov a postupnému zániku celej rastliny. Aj v zime je vhodné chrániť ju od nadmernej vlhkosti. Aj keď je rastlina vystavená suchu, tak neprosperuje a jej listy sú náchylné na letnú múčnatku.
Kvitnutie
Kvitne od júna do augusta. Jednotlivé súkvetia kvitnú relatívne krátko na to, ako dlho by sme sa z nich chceli tešiť. Ak dôsledne odstraňujete odkvitnuté kvety, môže sa vám podariť vyprovokovať ju k ďalšiemu kvitnutiu.
Využitie
Lupina, podobne ako aj iné bôbovité rastliny, dokáže pomocou symbiotických baktérií viazať vzdušný dusík a obohacovať ním pôdu. Využíva sa preto na vylepšenie kvality pôdy, napríklad v lesných škôlkach, alebo sa pestuje na hnojenie zelenou hmotou.
Pestuje sa často ako okrasná rastlina v záhradách, trvalka, ktorá ozdobí prostredie veľkými, krásne vyfarbenými súkvetiami. Krásne vynikne ako solitér v záhone alebo v nádobách. Zaujímavé balkónové kvetináče sú tu. V okrasnej záhrade sa lupina zvykne vysádzať s druhmi, ktoré kvitnú v iných ročných obdobiach. Vhodné sú hosty, pivónie, astry.
Príbuzné druhy
Lupina biela (Lupinus albus) je jednoročná, spravidla bielokvitnúca, 30 – 120 cm vysoká rastlina. Jej plodom je cca 11 cm dlhý nepukavý struk obsahujúci 3 – 6 semien. Semená sú zväčša bielej farby, veľké cca 12 mm. Zaraďuje sa medzi tzv. sladké lupiny, ktoré majú nižší obsah jedovatých alkaloidov a sú vhodné na konzumáciu alebo kŕmenie zvierat. Do tejto kategórie patrí aj Lupina žltá (Lupinus luteus) a Lupina úzkolistá (Lupinus angustifolius). Okrasná Lupina mnoholistá nie je jedlá.
Aby boli semená Lupiny bielej jedlé, musia sa niekoľko dní namáčať vo vode, ktorá je priebežne vymieňaná a následne musia byť tepelne upravené. Tým stratia horkú príchuť a eliminuje sa aj obsah alkaloidov. Takto upravené semená sa predávajú napríklad zavárané v slaných nálevoch a chutia ako mozzarella. Obsahujú porovnateľné množstvo bielkovín ako sója. Niekde ich zvyknú konzumovať ako chuťovku k nápojom, podobne ako oriešky.
Zo semien sa melie lupinová múka, vhodná pre celiatikov či vegánov. Skvelé pomôcky do kuchyne si vyberiete tu.
