Lupina mnoholistá

Lupina mnoholistá, Vlčí bôb, (Lupinus polyphyllus), (Fabaceae – bôbovité), en: large-leaved lupine, big-leaved lupine, blue-pod lupine, many-leaved lupine

Lupina mnoholistá
Lupina mnoholistá – Vlčí bob (Lupinus polyphyllus) Bôbovité (Fabaceae)

Charakteristika

Lupina mnoholistá je trváca, 100 – 150 cm vysoká, robustná bylina pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorá zdomácnela na väčšine územia Európy. Listy má dlaňovito rozložené a skladajú sa z 10 -15 lístkov. Lístky sú na líci zvyčajne holé, na rube hodvábno chlpaté, prílistky sú štetinovité. Kvety sú motýľovité, vyrastajú vo veľkých hustých súkvetiach. Listene sú opadavé, listence zakrpatené. Plod lupiny je chlpatý, mnohosemenný struk.

Tradičná farba kvetov lupiny je modrá až modrofialová s mnohými odtieňmi. Rod Lupinus však zahŕňa vyše 200 rôznych druhov. Záhradkári väčšinou pestujú odrody označované názvom Lupinus hybridus. Medzi nimi nájdeme kvety bielych a rôznych ružových farieb, červených, fialových, nápadných žiarivých odtieňov aj farebných kombinácií.

Väčšina druhov lupín obsahuje jedovaté horkochutiace chinolizidinové alkaloidy (lupinín, lupaín, sparteín), ktoré pri požití vo väčších množstvách spôsobujú otravu zvieratám aj ľuďom.

Výskyt v prírode

Vo voľnej prírode vyrastá na surových čerstvých pôdach ako pioniersky druh. Vyskytuje sa na viac menej humóznych, piesočnatých až kamenistých a hlinitých pôdach, chudobných na obsah vápnika. Rozširuje sa na lesných okrajoch, svetlinách, čistinkách a rúbaniskách, rastie popri cestách, vodných tokoch a násypoch, pričom uprednostňuje svetlé a vlhké stanovištia a nevápnité kyslé pôdy. Ilustračné fotografie na stránke boli urobené v prírode v Malej Fatre a Kremnických vrchoch. V mnohých krajinách je lupina mnoholistá považovaná za invazívny druh.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa semenami. Na odkvitajúcich rastlinách dozrievajú spomínané struky s dobre klíčivými semenami. Ak sú zabezpečené vhodné podmienky, v okolí materskej rastliny často vyrastajú semenáčiky, ktoré však nemusia byť identické s materskou rastlinou.

Plod lupiny je chlpatý viacsemenný struk

Ako pestovať vlčí bôb

Umiestnenie
Lupina potrebuje slnečné stanovište alebo polotieň.

Zemina
Vyhovuje jej čerstvá, hlboká a dobre priepustná ľahká pôda. Nevyhovuje jej vápnik v pôde a nedarí sa jej ani v bohatých ťažkých pôdach, v ktorých nemá dlhú životnosť. Nevhodná je pôda obohatená organickou hmotou alebo maštaľným hnojom, takéto prostredie spôsobuje lupine zahnívanie koreňov.

Zálievka
Rastline doprajte dostatok vlahy, ale pozor, neznáša premokrenie. V mokrých, nepriepustných pôdach často dochádza k hnitiu koreňov a postupnému zániku celej rastliny. Aj v zime je vhodné chrániť lupinu od nadmernej vlhkosti. Aj keď je rastlina vystavená suchu, tak neprosperuje a jej listy sú náchylné na letnú múčnatku.

Kvitnutie
Lupina kvitne v júli a auguste. Kvitne relatívne krátko na to, ako dlho by sme sa chceli tešiť z jej kvetov. Ak dôsledne odstraňujete odkvitnuté súkvetia, môže sa vám podariť vyprovokovať rastlinu k ďalšiemu kvitnutiu.

  • Lupina mnoholistá
  • Lupina mnoholistá, Vlčí bôb, (Lupinus polyphyllus)
  • Lupina mnoholistá, Vlčí bôb, (Lupinus polyphyllus)

Využitie

Lupina, podobne ako aj iné bôbovité rastliny, dokáže pomocou symbiotických baktérií viazať vzdušný dusík a obohacovať ním pôdu. Využíva sa preto na vylepšenie kvality pôdy, napríklad v lesných škôlkach, alebo sa pestuje na hnojenie zelenou hmotou.

Pestuje sa často ako okrasná rastlina v záhradách, trvalka, ktorá ozdobí prostredie veľkými, krásne vyfarbenými súkvetiami. Krásne vynikne ako solitér v záhone alebo v črepníku. Zaujímavé balkónové kvetináče môžete nájsť napríklad tu. V okrasnej záhrade sa lupina zvykne vysádzať s druhmi, ktoré kvitnú v iných ročných obdobiach. Vhodné sú hosty, pivónie, astry.

Príbuzné druhy

Lupina biela (Lupinus albus) je jednoročná, spravidla bielokvitnúca, 30 – 120 cm vysoká rastlina. Jej plodom je cca 11 cm dlhý nepukavý struk obsahujúci 3 – 6 semien. Semená sú zväčša bielej farby, veľké cca 12 mm. Zaraďuje sa medzi tzv. sladké lupiny, ktoré majú nižší obsah jedovatých alkaloidov a sú vhodné na konzumáciu alebo kŕmenie zvierat. Do tejto kategórie patrí aj Lupina žltá (Lupinus luteus) a Lupina úzkolistá (Lupinus angustifolius). Okrasná Lupina mnoholistá nie je jedlá.

Aby boli semená Lupiny bielej jedlé, musia sa niekoľko dní namáčať vo vode, ktorá je priebežne vymieňaná a následne musia byť tepelne upravené. Tým stratia horkú príchuť a eliminuje sa aj obsah alkaloidov. Takto upravené semená sa predávajú napríklad zavárané v sklených pohároch a chutia ako mozzarella. Obsahujú porovnateľné množstvo bielkovín ako sója. Niekde ich zvyknú konzumovať ako chuťovku k nápojom, podobne ako oriešky.

Zo semien sa melie lupinová múka, vhodná pre celiatikov či vegánov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.