Sumach pálkový (Rhus typhina), (Obličkovcovité – Anacardiaceae), cz: škumpa, en: Sumac
Charakteristika
Medzi rod sumach (Rhus) patrí vyše 100 druhov, ktoré rastú prevažne v subtropických a miernych pásmach. Sumach pálkový, ktorý sa u nás pestuje najčastejšie, pochádza zo Severnej Ameriky.
Je to rýchlo rastúca vzpriamená opadavá drevina s hnedo plstnatými mladými konármi červenohnedej farby, ktoré sa vidlicovito rozkonárujú. Tvorí riedke koruny veľmi dekoratívneho tvaru. Dorastá do výšky päť až osem metrov. Je plne mrazuvzdorný.
Listy vyrastajú na konároch striedavo, sú nepárno-perovité, dorastajúce do dĺžky až 50 cm. Jednotlivé lístky sú kopijovité, na okraji vrúbkované, 12 cm dlhé, na rube mäkko chlpaté.
Kvitne husto nakopenými koncovými 20 cm dlhými metlinami, ktoré sú nepravidelne ihlanovité a skladajú sa z kvetov jedného pohlavia. Na samičích rastlinách sa následne vyvíjajú husté zväzky guľovitých chlpatých plodov tmavočervenej farby.
Rozmnožovanie a odnožovanie
Rozmnožuje sa vegetatívne.
Sumach pálkový sa expanzívne rozširuje do svojho okolia prostredníctvom podzemných poplazov, z ktorých vyrastajú koreňové výmladky. Vytvára hlboký, široký, niekoľkovrstvový koreňový systém. Z plytkých koreňov potom počas vegetačného obdobia vyrastá naraz niekoľko desiatok nových, rýchlorastúcich výhonkov. Tie, keď sa neodstraňujú, vytvárajú v krátkej dobe hustý krovinový porast. Odlamovaním výmladkov ešte viac podporíme ich ďalšiu tvorbu.
Vďaka nekontrolovateľnému šíreniu sa do okolia si sumach vyslúžil pomenovanie problémová drevina. Boli vyšľachtené odrody, ktoré menej odnožujú a sú vhodnejšie na pestovanie. Ide napríklad o odrodu ‘Dissecta’, ktorá pomalšie rastie. Má úzke, hlboko vykrajované listy, prevísajúce nadol.
Ako pestovať sumach
Umiestnenie
Sumach má rád teplé slnečné stanovištia. Znesie aj mierne zatienenie a mestské znečistené ovzdušie. Zvykne rásť popri cestách. Vo voľnej krajine mimo sídiel sa vyskytuje prevažne v teplejších južných častiach Slovenska, no je možné vidieť ho aj severnejšie.
Zemina
Vyhovujú mu stredne ťažké, piesočnatohlinité aj hlinité zeminy. Dobre rastie aj v menej výživných pôdach.
Zálievka
Znesie vlhko i sucho, zálievku potrebuje len mladá, čerstvo presadená rastlina, alebo rastlina pestovaná v nádobe.
Kvitnutie
Kvety sa objavujú od júna do júla. Sumach pálkový je dvojdomá drevina, to znamená, že sú buď samčie alebo samičie jedince. Samčie rastliny majú vzdušnejšie, žltozelené súkvetia a samičie sú kompaktnejšie, tmavočervené. Vyvinú sa z nich červené šúľkovité súplodia, ktoré sú veľmi dekoratívne a zostávajú na strome dlhý čas (aj 2 roky).
Choroby a škodcovia
Kríky sumachu pálkového môžu byť poškodené hubou Botryophaeria ribis Gross (Dugg.). Napadnutie rastliny sa prejavuje vážnym poškodením konárov.
Listy a koncové výhonky strácajú prirodzenú zelenú farbu, vädnú a veľmi rýchlo usychajú. Listy neopadávajú, poškodená časť visí dlho na konároch. Postupne mycélium prerastá z koncových do starších konárov. Konáre usychajú až v druhom roku infekcie. Na kôre sa utvorí preliačenina. Na hrubších konároch kôra usychá a praská. Huba poškodzuje mladé aj staršie kríky.
Pestovateľské tipy a starostlivosť
Napriek svojej kráse spôsobuje sumach pestovateľom veľké starosti. Prostredníctvom mnohopočetných koreňových výhonkov sa nekontrolovateľne rýchlo rozrastá do okolia, vrátane susedných záhrad. Plot nie je prekážka. Je omnoho agresívnejší ako napríklad orgován. Cenná rada znie, nevysádzajte si ho do záhrady, pokiaľ nebudete mať riadne zabezpečenú jeho koreňovú sústavu. Ideálne v tomto prípade je pestovanie sumachu vo veľkej nádobe.
Aby mal pekný pravidelný tvar, každoročne ho tvarujte a strihajte. Nožnice na strihanie konárov môžete nájsť, keď kliknete sem.
Využitie
Je to okrasný krík alebo strom. Tvar jeho koruny a listov a ich jesenné sfarbenie sú neobyčajne dekoratívne. Krásne vynikne ako solitér v spomínanej väčšej nádobe.
Samičie jedince sú pekné aj počas zimy, keď sa na ich bezlistých konároch vynímajú husté kužeľovité červené súplodia.
Príbuzné druhy
Sumach garbiarsky (Rhus coriaria) je opadavý alebo vždyzelený ker dorastajúci do výšky 1 – 4 metre. Je teda menšieho vzrastu a jeho červené guľovité plody majú výraznejšiu guľovitú štruktúru v kuželovom strapci. Názov napovedá, že rastlina má využitie v garbiarskom priemysle ako prostriedok na opracovanie kože.
Plody tejto rastliny sa po usušení a zomletí stávajú významným korením (Sumac), používaným v arabskej a zakaukazskej kuchyni. Korenina má výrazne kyslú chuť a môže byť použitá ako náhrada citróna. Je súčasťou typickej koreniacej zmesi Blízkeho východu s názvom Zaatar, ktorú súčasne tvorí aj pomletý sezam a tymián.
Rozmixované plody sumachu garbiarskeho sa využívajú aj pri príprave limonád. Podľa viacerých zdrojov sa nechávajú lúhovať v studenej vode 0,5 -1 hod, po precedení cez handričku sa nápoj podáva s ľadom a dochutený sladidlom. Vyrábajú sa z neho aj sirupy.
