Zubačka žliazkatá

Zubačka žliazkatá, (Dentaria glandulosa), (Brassicaceae – kapustovité), cz: Kyčelnice žľaznatá

Charakteristika

Zubačka žliazkatá je trváca bylina s tenkým, dlhým, belavým alebo zelenkastým rozkonáreným podzemkom, ktorý je zhrubnutý na miestach, odkiaľ vyrastajú byle. Na byli vyrastajú tri trojpočetné listy a nad nimi sa tvoria kvety v skrátenom strapci. Trojpočetné listy sú stopkaté a vyrastajú v praslenoch. Lístky sú vajcovito kopijovité a okraje majú vrúbkované až zúbkaté. Zaujímavosťou je, že listy majú po stranách hlavnej stopky a tiež na báze stopky prostredného lístka žliazkaté prídavné púčiky, ktorými sa rastlina vegetatívne rozmnožuje. Po tom, ako zubačke odkvitnú kvety, vyrastajú z podzemka ešte dolné listy a ich čepele vyzerajú rovnako ako horné listy v praslene.

Kvety majú purpurovo fialovú farbu a vyrastajú po 3 – 5 v strapci na krátkych stopkách. Kvitnú v apríli až v júni. Plody sú purpurové, čiarkovité šešule, v ktorých sú tmavohnedé semená. Rozširujú sa vetrom.
Rastlina je nízkeho vzrastu, dorastá do výšky 10 – 25 cm.

Výskyt

Zubačka žliazkatá je charakterizovaná ako polovýslnný jarný lesný druh. Vyskytuje sa na čerstvých, viac menej kyslých, bohatých, humóznych, kyprých, kamenistých, hlinitých až ílovitých pôdach. Rozšírená je od podhorského stupňa až po hornú hranicu lesa vo vlhkejších bukových a zmiešaných lesoch. Je karpatským subendemitom, keďže oblasť jej prevládajúceho výskytu sú Karpaty. Fotky boli urobené v Nízkych Tatrách koncom apríla. Na jarných horských lúkach a vo vlhkých krovinách ju môžete vidieť rásť v spoločnosti veternice hájnej, deväťsilu bieleho alebo lekárskeho, alebo aj záružlia.