Ligurček lekársky

Ligurček lekársky (Levisticum officinale), (Apiaceae – Mrkvovité), Vegeta, Maggi korenie, en: Lovage, cz: Libeček

Charakteristika

Ligurček lekársky je mohutná trváca aromatická bylina, dorastajúca do výšky 1,5m. Pochádza z východného Stredozemia. Má silnú hranatú a rozkonárenú stonku a perovito strihané prí­zemné listy. Stonkové listy majú blanitú stopku a sú menej delené. Vytvára súkvetia malých žltých kvetov v zloženom okolíku. Plody sú dvojnažky. Celá rastlina, vrátane koreňa, aromaticky vonia.

Rastlina je dobre prispôsobivá prostrediu, je odolná voči mrazom a dobre prezimuje. Po prvých mrazoch sa ligurček zatiahne do zeme, nadzemná časť odumiera, a rastlina prezimuje pomocou dormantných koreňov.

Rozmnožovanie

Ligurček sa rozmnožuje generatívne, prostredníctvom semien, alebo vegetatívne, delením trsov, prípadne koreňov na jar.

Najlepšie sa vypestuje z oddelených koreňových pukov. Rozdelenie koreňov rastline nevadí. Oddelená a zasadená časť rastliny vytvorí v krátkom čase pekný trs. Pri výsadbe jej treba vyčleniť dostatočný priestor, aby mala kam rásť. Rastliny vysadené na jar majú štatisticky vyššiu šancu na prijatie sa.

Výsev semien sa vykonáva buď na jar (marec – apríl), alebo koncom leta (august – september). Semená sa vysievajú do trojcentimetrovej hĺbky. Ak chceme vypestovať viacej rastlín, riadky by od seba mali byť vzdialené šesťdesiat centimetrov. Najlepšiu klíčivosť majú semená rastlín starých 3 – 4 roky. Celkovo semená klíčia veľmi pomaly a pre klíčenie potrebujú dostatok vlahy.

Pre rýchlejšiu radosť z rastliny odporúčame rozmnožovať ju delením.

Údaje pre pestovateľov

Umiestnenie: Ligurček obľubuje miesta s rôznym stupňom svetelnej škály, od stanovíšť na slnku po tienisté a vlhkejšie prostredie. Najvhodnejší je však polotieň. Aby sa zabránilo prenosu chorôb, neodporúča sa vysádzať ligurček na miesta, kde sa pred tým pestovali mrkvovité rastliny (mrkva, petržlen, zeler, kôpor, rasca alebo koriander). Na jednom mieste vydrží vysadený mnoho rokov.

Zemina: Darí sa mu v kyprej, hlbokej, dosť vlhkej, stredne ťažkej a výživnej pôde na polozatienených miestach, najmä v hornatých oblastiach. Môžete mu dopriať dobre preležaný kompost alebo maštaľný hnoj, najlepšie počas výsadby, priamy kontakt s čerstvým maštaľným hnojom však neznáša.

Zálievka: Pre klíčenie potrebuje dostatok vlahy. Potom, pestovaný vo vyhovujúcich podmienkach a v polotieni, nepotrebuje zavlažovať.

Starostlivosť: Nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Vhodné je odstraňovať silné kvetné výhonky a napadnuté a uschýnajúce stonky. Koncom júna zvyknú staršie konáre žltnúť a odumierať, treba ich odstrániť, rastlina vyženie nové čerstvé výhonky.

Kvitnutie: Kvitne od júna do augusta. Ak chceme mať z rastliny úžitok, silné kvetné byle odstraňujeme.

Zber vňate: Vňať (Herba levistici) sa zbiera pred kvitnutím, pretože po odkvitnutí rastliny listy horknú. Pravidelným strihaním listov, odstraňovaním kvetných bylí a úpravou výšky rastliny sa zaistia kvalitné, stále nové výhonky.

Zber koreňa: Korene (Radix levistici) sa zbierajú v októbri. Po odstránení vňate pri dvojročných alebo trojročných rastlinách na jeseň sa koreň vykope. Potom sa musí očistiť, nasekať a vysušiť. Aróma a chuť z koreňov býva z celej rastliny najsilnejšia. Korene aj vňať sa sušia pri teplotách do 35°C, korenisto voňajú a uschovávajú sa v uzatvorených nádobách.

Korene môžeme vykopávať aj na jar pred rašením listov.

Využitie Ligurčeka

Ligurček sa využíva hlavne ako polievkové korenie. Pridáva sa do varenia čerstvý, sušený alebo mrazený. Stačí ho pridať málo, je naozaj silne aromatický. Výborne ochutí rôzne druhy polievok alebo dusenú zeleninu. Pridáva sa do marinád, do nakladanej zeleniny, do omáčok, pomazánok, strukovinových pokrmov, do šalátov aj k zemiakom. Ligurček sa dobre kombinuje s ostatnými polievkovými koreninami, majoránkou, cibuľou a cesnakom. Sušenú bylinku možno pridávať do niektorých čajových zmesí.  

Liečivé vlastnosti

Sušená ligurčeková droga obsahuje silicu, furokumaríny, estery or­ganických kyselín, horčiny, cukry, živice a vitamíny. Povzbudzuje chuť do jedla a podporuje tvorbu žalúdočných štiav a vylučovanie žlče. Používa sa aj proti nadúvaniu, pri chorobách močových ciest a mechúra, pri stavoch nervovej vyčerpa­nosti, nervovej labilite, reumatizme a tvorbe potu. Na tieto účely sa pripravuje zápar z 1 – 1,5 čajovej lyžičky drogy na šálku vody, ktorý sa pije v priebehu dňa. Pary horúceho záparu možno inhalovať. Nadmerné požitie drogy môže u citlivých ľudí vyvolať pocit nevoľ­nosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.