Dracéna obyčajná, (Dracaena draco), (Asparagaceae – asparágovité), cz: Dračinec dračí, obrovský, obecný, en: Draco arbor, Asparagus draco, Palma draco, Canary Islands dragon tree, Drago
Charakteristika
Dracéna obyčajná je subtropický vždyzelený strom, ktorý môže dorásť do výšky až 15 m. Jeho spočiatku hladká kôra vekom nadobúda drsnejšiu štruktúru. Listy mečovitého tvaru sú špirálovito usporiadané na koncoch vetiev. Sú mierne dužinaté, ploché a ohybné, zelenej až sivozelenej farby a dlhé 0,5 – 1 m.
Zaujímavá je jeho forma rastu. Zo začiatku vyháňa rastlina len jednu stonku, ktorá vo veku 10 – 15 rokov prestáva rásť a vytvorí kvetný klas dlhý až 1 m, ktorý je tvorený zeleno bielymi ľaliovitými sladko voňavými obojpohlavnými kvietkami. Z nich sa vytvoria plody – oranžovo hnedé guľovité bobule veľké do 1,5 cm s jedným semenom. Údajne chutia sladko. Následne sa na stonke (kmeni) objaví koruna koncových púčikov a rastlina sa začne rozvetvovať. Každá vetva rastie opäť asi 10–15 rokov a cyklus sa opakuje, znova sa rozvetví a takto dospelá rastlina nadobúda dáždnikovitý tvar. Dracéna rastie pomaly a trvá asi spomínaných 10 rokov, kým dosiahne výšku 1,2 metra.
Výskyt
Dracéna obyčajná je endemitom Makaronézie, vyskytuje sa na Kanárskych ostrovoch, Madeire aj na Azorských ostrovoch. Tu rastie na strmých skalách a skalnatých útesoch, v pásme od pobrežia až do výšky 600 m n m.
V Makaronézii sa dá vidieť táto dracéna v umelých výsadbách pomerne často, na prírodných prirodzených stanovištiach je tento druh dnes už veľmi vzácny. V španielskej Červenej knihe je zaradená medzi silne ohrozené druhy (EN) a je tu tiež chránená zákonom. Aj IUCN (International Union for Conservation of Nature) ju uvádza ako ohrozený druh.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa buď semenami, alebo odrezkami. Odrezky sa odoberajú koncom jari alebo v lete. Nechajú sa 1 až 2 týždne zaschnúť a potom sa zapichnú do rozmnožovacieho substrátu, prípadne do suchej, kyprej, mimoriadne dobre priepustnej pôdy. Následne potrebujú umiestniť na teplom, svetlom a mierne vlhkom mieste, takéto podmienky prajú tvorbe nových koreňov. Fóliovníky, minipareniská aj všeličo iné si vyberiete tu.
Ako pestovať dracénu
Umiestnenie
Rastlinu pestujte na svetlom mieste.
Zemina
Vhodný je dobre priepustný, vzdušný hlinito rašelinový substrát. Rastline v nádobe zabezpečte dobrú drenáž. Znesie pomerne obmedzené podmienky v relatívne malých kvetináčoch. Ak potrebujete presádzať, tak koncom zimy, prípadne skoro na jar. Výber zaujímavých kvetináčov a tiež všeličo iné nájdete tu.
Zálievka
Počas vegetačného obdobia od marca do septembra pravidelne zalievajte, pozor však na premáčanie, korene nesmú v žiadnom prípade stáť vo vode. V chladných podmienkach udržujte substrát takmer úplne suchý.
Kvitnutie
Rozkvitá vo veku 8–11 rokov, po odkvitnutí sa kmeň rozvetví a koruna časom vytvorí charakteristický dáždnikový tvar. Kvitnutie sa opakuje zhruba po každých 15 rokoch.
Choroby a škodcovia
Ak je teplota v miestnosti príliš nízka, rastline sa spomalí rast a listy jej budú viac opadávať.
Ak vädnú listy, rastlina má málo vlahy. Pomôžete jej častejším zalievaním aj rosením listov.
V pazuchách listov sa môžu zdržiavať červce. Rastlinu preto pravidelne kontrolujte a v prípade potreby zasiahnite.
Starostlivosť
Dracéna je len mierne odolná voči chladu, znesie len veľmi krátke obdobie mínusové teploty do -5 °C. Ak má vyzerať pekne, potrebuje dostatočné množstvo tepla a slnka. V letných mesiacoch ju v miernom pásme môžete pestovať vonku, aby sa k nej dostalo čo najviac svetla a tepla, na zimu ju však preneste do chránených priestorov, kde je síce chladnejšie, no nemrzne tam a je tam aj veľa svetla.
Strihanie
Odstraňujte iba suché a poškodené listy. Staré listy prirodzene opadávajú z listových zhlukov a dajú sa ľahko odstrániť slabým potiahnutím. Drastické prerezávanie rastlinu znetvorí.
Dračia krv
Dracéna obyčajná obsahuje červenohnedú živicu, ktorá z nej vyteká pri poranení drevnatých častí stromu a táto živica je známa ako „dračia krv“. Živica sa používa v tradičnom liečiteľstve. Využívala sa pri liečbe porúch gastro-intestinálneho traktu, dnes sa pridáva napríklad do zubných pást. V stredoveku ju vyhľadávali aj alchymisti. Na Kanárskych ostrovoch sa môžete stretnúť aj s „dračou krvou“ v podobe likéru.
Živica sa ďalej používa ako farbivo alebo ako súčasť lakov pri výrobe hudobných nástrojov, napríklad huslí Stradivarius.
Dračia krv, ktorá bola oddávna známa ako farbivo sa pravdepodobne získavala aj z iných druhov, napríklad z Dracaena cinnabari alebo Daemonorops draco palma zo Sumatry. Aj táto „dračia krv“ má množstvo tradičných liečebných použití.
